Viac ako dobrodružstvo


„Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí. Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.“

Prvý list Korinťanom 15:19-22


Spomínam na výlet, ktorý som pred rokmi absolvoval ako učiteľ tenisovej prípravky. S deťmi v predškolskom veku sme sa vybrali do Vysokých Tatier na Štrbské pleso. Plánovali sme sa od železničnej stanice prejsť cestou smerom ku skokanským mostíkom a okolo Štrbského plesa vrátiť spať na zastávku. Keď sme vystúpili z električky, vybrali sme sa naplánovanou cestou k mostíkom. Idúcky sme narazili na chodník, ktorý nás vyviedol lesnou cestičkou na Tatranskú magistrálu smerom na Popradské pleso.
Nechal som deti voľne kráčať vedľa seba, počasie bolo nádherné a cesta príjemná. Po istej dlhšej chvíli som si uvedomil, že sme sa dostali približne do polovice trate medzi Štrbské a Popradské pleso. Deti sa javili sviežo, tak som sa rozhodol, že obohatíme náš dnešný výlet a prejdeme sa až tam. Nádherná scenéria pohľadov na vrchy, ktoré obklopovali náš chodník, nás hladko priviedli k Popradskému plesu. Keď sme tam dorazili, deti sa pri chate posilnili prinesenou desiatou a vyšantili pri jazere. Využili ešte posledné kúsky snehu, ktorý ostal tu i tam na svahu na okolí a na igelite sa po ňom veselo šmýkali.
Po čase sa však bolo treba vybrať smerom spať. Zvolil som samozrejme jednoduchšiu cestu asfaltkou smerom k električkovej zastávke Popradského plesa, ale aj to, bola záležitosť viac ako hodinová. Posledné metre nášho výletu, boli síce telesne namáhavé, ale zážitky, ktoré sme počas neho získali, nás akoby nadprirodzene ľahko niesli k dôležitej méte nášho výletu – k zastávke električky.
Tam sme všetci šťastní nastúpili do vlaku, viezli sa po trati a spokojne oddychovali. Deti po krátkej chvíli vo vlaku od vyčerpania, tvrdo zaspali. Ešte, že električka mala konečnú v cieli našej cesty, lebo trvalo hodnú chvíľu, kým sa mi ich tam podarilo z hlbokého spánku prebudiť.

Život bok po boku s učiteľom Ježišom Kristom je viac ako najdobrodružnejší výlet. Spoločne s ním, môžeme dosahovať cieľ za cieľom. Ba dokonca, s ním sa môžeme dostať až za hranicu všetkých ľudských cieľov, môžeme ich prekonať.
Apoštol Pavol napísal veriacim Korinťanom: „Kristus vstal z mŕtvych.“ Človek myslí, že fyzická smrť je koniec, cieľ žitia. Vďaka Bohu, nie je to tak. Lebo: „Kristus vstal z mŕtvych.“ Smrť je iste vážnou métou nášho života, nie však konečnou, cieľovou stanicou nášho bytia. Je to len zastávka. Majme nádej!
V týchto dňoch pamätáme na posledné dni života Ježiša Krista na tejto zemi. Ako ich zvládol napriek tomu, že boli tak veľmi telesne namáhavé? Úplne geniálne, tak ako nikto iný pred ním. A vrcholom bolo to, čo asi nikto nečakal. Po troch dňoch čo umrel, vstal zo smrti!
Kráčať vedľa Ježiša môže byť pre mňa i pre teba rovnako úžasné. Počas celej našej púti nás posilňuje a podopiera. Ak zakopneme, podá nám ruku a zodvihne nás, ak sa poraníme, ošetrí naše rany.
I záverečný úsek túry nášho života, ak nastane, pri jeho boku verím zvládneme nadprirodzene ľahko. Silné zážitky milosti, lásky a pokoja, ktoré získame počas všetkých chvíľ s ním, nás prevedú – aj cez zastávku telesnej smrti. Tu Božou linkou v spánku pokoja odcestujeme – do konečnej stanice Večný život k Bohu k Otcovi do Nebeského kráľovstva.

Pán Ježiš Kristus povedal: „Ja som vzkriesenie a život – kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie na veky, kto žije a verí vo mňa.“ Evanjelium podľa Jána 11:25-26 Amen.
 
Autor: Stanislav Depta - Dátum: 02.04.2013

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu