V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni


Mt 3, 7-12: V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni


Iste ste si už všimli, že máme žatvu. Poľnohospodári sa snažia zachrániť úrodu pšenice, jačmeňa a iných obilnín. Je to dôležitá etapa nielen pre poľnohospodára, ale pre celé hospodárstvo krajiny, lebo vieme, že vo svete poľnohospodárske produkty sú čím ďalej drahšie a ekonómovia a hospodári si lámu hlavy ako tento nepriaznivý vývoj zvrátiť. Preto ako náhle to počasie dovolí, vyšlú kombajny na polia a kosia. Dnes už máme výkonné kompletné stroje, ktoré majú zabudované triediče, tie na princípe voľakedajších vejačiek vyfúkajú nečistoty a plevy, aby zostalo len čisté zrno. V dávnych časoch ľudia využívali vánok či vetrík na vyfúkanie nečistôt zo zrna a keď ho nebolo, urobili si ho sami pomocou tzv. vejačky.


Žatva nám však v biblickej obraznej reči poukazuje aj na inú žatvu. Žatvu duší pre kráľovstvo Božie. O to sa snažia Boží služobníci, aby boli pre kráľovstvo Božie zachránení všetci. Žatva však predovšetkým pripomína posledný súd. Slová zo Svätého Písma, ktoré som prečítal na začiatku, vyriekol prorok, ktorý prišiel ohlásiť tú prvú žatvu. Bol to Ján Krstiteľ, mdzi židmi bol považovaný za veľkého proroka a mnohí si mysleli, že on je tým zasľúbeným Mesiášom, ktorí nastolí novú dobu. Ján však poukazoval, na prichádzajúceho mesiáša, neporovnateľne väčšieho aj keď bol v tom čase ešte dosť neznámy, nepoznaný. Ján krstil vodou na pokánie, ale medzi ľuďmi sa už nachádzal Ten, ktorý „bude krstiť Duchom Svätým a ohňom a v jeho ruke bude vejačka, vyčistí si humno a svoju pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ Ježiš Kristus je teda aj sudcom, to nám chcú povedať tie slová o krste ohňom a vejačke, ktorá rozdeľuje zrno od pliev. A poznámka, že plevy spáli v neuhasiteľnom ohni znamená, že príchod Ježiša Krista k tej „druhej žatve“ bude posledným súdom, po ktorom všetci, ktorí Ho neprijali budú odsúdení do večného trápenia. Každá žatva nás má teda upozorniť na Božiu eschatologickú žatvu, keď príde Kristus so svojimi anjelmi súdiť svet. Súčasťou radostnej zvesti – evanjelia musí byť aj to druhé, že tí, ktorí zle robia budú odsúdení z konečnou platnosťou. Ľudia si samozrejme vyberajú z Božieho slova to príjemné a o tom, že nad týmto svetom bude vynesený rozsudok o potrestaní neposlušných a ľahostajných, ktorí si nezobrali k srdcu Božiu milostivú zhovievavosť a nevyužili ju. Mnohí kresťania žijú v omyle, že to bude podobne ako pri Ježišovom prvom príchode. Aj vtedy svet dospel až k súdu. Boh však usúdil, že mu dá ešte možnosť obrátiť sa a zachrániť. Ježišov príchod bol príchodom k súdu v inom zmysle slova ako to bude v naplnenom eschatologickom čase na konci vekov. Prvý raz prišiel do nášho sveta s úmyslom nesúdiť ale ho zachrániť. Preto, keď dospel, vzal na seba hriech sveta, sám seba vydal Božej spravodlivosti a bol odsúdený namiesto nás. Na Ňom sa teda vykonala exekúcia za hriechy ľudí. Preto, počas svojho pôsobenia vyhlasoval, že neprišiel svet odsúdiť, ale ho spasiť. (J 12,47) To bola radostná zvesť v čase, keď svet dozrel k súdu odsúdený a zatratený. To je evanjelium pre svet, kým znovu nedozreje k poslednému súdu. Ježišovo pozemské jestvovanie bolo však tiež súdom, lebo Boh vykonal súd nad svetom tým, že Jeho Syn bol odsúdený na smrť. Jeho Syn to dobrovoľne, z lásky k svetu vzal na seba. Božia spravodlivosť sa však musela naplniť, aj keď šlo o Jeho milovaného Syna. Preto vravíme, že Boží Syn sa obetoval. Stalo sa tak na kríži, na Golgote. Tým vyriešil Boží spor so svetom tak, že mnohí z ľudí sa môžu ešte zachrániť, keď príjmu a vztiahnu túto zástupnú satisfakciu Božieho Syna na seba. Boh spasil svet cez svojho milovaného Syna, do tohto spaseného sveta však patria len tí, ktorí Ho prijali.

Prvý Kristov príchod na svet bol prvým súdom, druhý príchod Krista je posledným súdom. Od Jeho prvého príchodu veje vejačka a ľudia sa delia na tých, ktorí sa dajú osloviť Božím slovom a na tých, ktorí ním opovrhujú. Tí druhí sa vlastne z obete Božieho Syna vysmievajú. Že v Jeho ruke je vejačka, je obraz o tom, že sa každý človek zaradí podľa postoja k Nemu, vlastne sa sám postaví buď na stranu Kristovu alebo na stranu Jeho vysmievačov. Každý človek, ktorý sa dostal pod vplyv Božieho slova, sa sám rozhodne kam bude patriť, lebo nie je možná tretia cesta. Srdcom uveriť všetkému, čo Boh cez svojho Syna vykonal, je preto to najvážnejšie rozhodnutie v živote. Kto to urobil je už zachránený. Ostatní sú na opačnej strane a v čase poslednej veľkej žatvy budú vyfúknutí von ako plevy, určení na spálenie. Slovo, ktoré teda ešte o ňom znie je veľmi dôležité slovo. Ľudia vypovedia veľa prázdnych slov, k tomu Pán Ježiš povedal: „Z každého prázdneho slova vydáš počet v súdny deň“, o to skôr sa bude človek zodpovedať zo slov živého Boha, ktoré vyriekol na záchranu človeka, keď človek nimi pohŕdal a nevzal si ich k srdcu.

Preto v tento čas žatvy sa rozpamätajme na všetky Božie slová, nielen na tie o milosti, ktoré nám boli príjemné, ale i na tie o súde, ktorých sa bojíme.

Autor: Ján Ondrejčin - Dátum: 16.07.2008

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu