V Božích rukách - zamyslenie na 48. týždeň v roku 2017


„V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób. Bol to bezúhonný, priamy človek, ktorý sa bál Boha a stránil sa zlého.“ (Jób 1:1)

Rozprávanie jedného muža. Manželka ho opustila, dve malé deti ostáva vychovávať sám. S nízkym príjmom nemá šancu uniknúť chudobe a nebezpečenstvám, ktoré mu hrozia tam kde žije. Napriek tomu, pokračuje v príkladnej starostlivosti o rodinu a prehlasuje: „Stále chcem robiť čo je v mojich silách, ostatné odovzdávam do Božích rúk.“ Jeho dôvera v Boha mi pripomenula Jóbov postoj (Jób 1:6-22). Podobne ako Jób i tento muž nemohol za nešťastie, ktoré ho v živote postihlo – no nepozdvihol svoj hlas proti Najvyššiemu a nepreklínal! Ostal verný, mal neotrasiteľnú vieru a Boh ho požehnal!

Iný príbeh ženy, ktorá hovorí: Takto som si život nepredstavovala. Chcela som sa vydať v devätnástich, mať pol tucta detí, byť manželkou a matkou. Namiesto toho som išla pracovať, vydala som sa po štyridsiatke, a nikdy som nemala deti. Mnoho rokov som dúfala, že slová Žalmu 37, 4 „... a (Boh) dá ti, po čom túži tvoje srdce,“ sú Božím sľubom aj pre mňa – no nestalo sa tak. Nikdy som hlbšie nepremýšľala nad celým týmto veršom. Pred slovami „... a (Boh) dá ti, po čom túži tvoje srdce“ je napísané „Raduj sa v Hospodinovi“ – v podstate to znamená poznávať Božie srdce, jeho vôľu. To som nikdy nerobila ani nechcela. Boh ma však dodnes hľadať neprestal, lebo chce, aby som v tom čo je pre mňa správne, užitočné a prospešné sa rozvíjala a bola ochránená od všetkého, čo by ma mohlo zničiť.
Majme túžby Božie, určite sa splnia!
Autor: Stanislav Depta - Dátum: 27.11.2017

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu