Sviatok Cyrila a Metoda a Pamiatka upálenia majstra Jána Husa


Židom 13,7: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte aký bol koniec ich obcovania a napodobňujte ich vieru.“

Pre náš národ ako aj náš bratský národ český sú dni 5. Júl a 6. Júl významné a preto hodné povšimnutia aj pre nás v EPS. Preto je v hodné pripomenúť si históriu vierozvestov Cyrila a Metoda ako aj Majstra Jána Husa.

5. júla ubehlo už 1145 rokov, ako do našich končín prišli z Byzantskej ríše bratia Cyril a Metod,aby našim predkom ukázali cestu ku kresťanskej kultúre a vzdelanosti. Cestu k takej budúcnosti, kde aj náš národ bude mať čestné miesto v rodine kresťanských národov. Apoštolskí bratia vzali na seba veľkú úlohu. Ťažkosti neboli iba v tom, že pohanské prírodné náboženstvo – uctievanie prírodných síl (napr. uctievanie ohňa, hromu, ročných období, strach pred zlými silami), to všetko malo medzi starými slovienmi silné korene. Veľké ťažkosti boli aj v tom, že bratia Cyril a Metod vo svojej apoštolskej misii, sa museli brániť franským misionárom, ktorí na území Veľkej Moravy šírili a upevňovali viac ako kresťanské učenie politiku svojho cisára a biskupov. Keď franskí kňazi videli, že panovník Rastislav so svojim ľudom sa viac pridŕža slovienskej liturgie a radšej sa zúčastňuje bohoslužieb konaných v živej reči slovienskej a nie v reči latinskej, vtedy kňazi a mnísi zo západu neváhali ohovárať a vymýšľať nepravdivé reči, priamo klamstvá proti týmto apoštolom slovanov.

Do Ríma k k pápežovi došla žaloba, bratov obžalovali, že nehlásajú pravé Kristovo učenie, že zavádzajú nové poriadky, že pri službách Božích používajú reč národa a nie latinčinu a tiež že neuznávajú pápeža. Pre solúnskych bratov nebolo iného východiska, len do Ríma ísť a osobne pápežovi vysvetliť, ako je to s ich misiou na Veľkej Morave. Rímskym pápežom v tom čase bol múdry a spravodlivý Mikuláš I. zvaný tiež Veľký. Spolu s bratmi išli do Ríma aj ich žiaci, neskorší prví slovienski kňazi a biskupi. Pápež spravodlivo ocenil prácu a zásluhy bratov. Metod bol vysvätený za biskupa, neskôr za arcibiskupa a jeho žiaci za kňazov a neskôr za biskupov Veľkej Moravy a tak sa vrátili, aby pokračovali v započatom diele. Cyril však pre chatrné zdravie si už na spiatočnú cestu netrúfal, vstúpil do kláštora, kde prijal meno Konštantín a zakrátko zomrel. Metoda však po návrate čakali nové ťažkosti a nové boje. Situácia sa ešte zhoršila, keď sa panovníkom Veľkej Moravy stal Svätopluk, ktorý pre sloviensku liturgiu a pre prácu Metoda a jeho žiakov nemal ani zďaleka také pochopenie ako Rastislav. Keď v roku 885 Metod zomrel, misia zo západu nadobudla prevahu a dovŕšila dielo násilného prechodu k západnej t. j. latinskej liturgii. Metodovi žiaci boli vyhnaní z krajiny a namiesto slovienskej reči dostala sa do liturgia reč latinská. Táto sa pri bohoslužbách v katolickej cirkvi udržala viac ako tisíc rokov, až do časov pápeža Jána XXIII. a Pavla VI. Preto mená týchto bratov sa zapísali zlatými písmenami do histórie nášho národa ako aj ľudu na Morave.

Autor: Ján Ondrejčin - Dátum: 05.07.2008

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu