sv. Cyril a Metod


Príchod sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu je u nás nielen cirkevným, ale aj štátnym sviatkom. V súvislosti s dejinami Veľkej Moravy často počujeme o byzantskom dedičstve o byzantskej tradícii, ktorá na Veľkú Moravu a následne medzi Slovanov bola implantovaná cez misiu sv. bratov a ich žiakov. Jedným zo zásadných zdrojov našej kresťanskej tradície je cyrilo-metodská misia, ktorá bola realizovaná v dôsledku rozhodnutia sv. kniežaťa Rastislava. Je to deň, keď si národ spomína na dni spred viac ako tisíc rokov. Práve pred 1150. rokmi, sa osudy miliónov ľudí preklenuli do ďalšej fázy života a pokroku.
Je potrebné uviesť, že byzantská kultúra dala nový náboj antickému dedičstvu, ktorého pozitívne hodnoty dokázala pretransformovať a využiť pri aktualizácii kresťanstva. Vďaka genialite sv. Konštantína a jeho brata sv. Metoda sa Slovania zaradili medzi kultúrne národy stredovekých dejín. Vynájdenie slovanskej abecedy bolo zárukou pozitívneho kultúrneho rozvoja Slovanov. Okrem toho na Veľkej Morave bola vytvorená vyspelá cirkevná správa, keď Veľká Morava mohla využiť kultúrnu a štátnu vyspelosť Byzancie pre svoj rozvoj.
Preto byzantská misia mala širšiu ako iba čisto religióznu dimenziu. Veľkomoravská misia ovplyvnila aj okolité krajiny. Vyhnaním žiakov po smrti sv. Metoda z Veľkej Moravy sa v plnosti rozvinula práve v susedných krajinách.
Ale, ako vyzerá dnešná kultúra pre nás viac, či menej vzdialených štátoch Európskej únie, ktorej súčasťou sú aj miesta a krajiny bývalej Veľkej Moravy, kde pôsobili sv. bratia. Aké hodnoty z odkazu misie patrónov Európy vyznáva súčasné európske spoločenstvo? Ťažko povedať, že sú to základy a princípy, na ktorých stavali solúnski bratia, keď v dnešnom prvozákone – Ústave Európskej únie sa nevie nájsť ani len zmienka o Bohu.
Človek je veľký práve iba Bohom – to je princíp Bohočlovečenskej kultúry, ktorú nám zvestovali sv. Cyril a Metod. Človek bez Boha, to je len niekoľko desiatok kíl krvavej hliny, to je hrob ešte pred smrťou. Európsky človek odsúdil Boha na smrť, no neodsúdil tým i sám seba na zmarenie, za ktorým niet vzkriesenia? Vniknite bez vášní do podstaty európskej filozofie, európskej vedy, politiky, kultúry, civilizácie, a uvidíte, že ony v európskom človeku zabili Boha a nesmrteľnosť duše. A ak sa vážne zamyslíme nad tragikou ľudských dejín, vidíme, že bohovražda sa vždy končí samovraždou. Spomeňme si na Judáša. On najskôr zabil Boha v sebe, a potom zmárnil i sám seba.
Ak bude budova európskej kultúry postavená bez Krista, zrúti sa. Nastane všeobecný zmätok: človek nebude rozumieť človeku, duša duši, národ národu. Povstane človek proti človeku,  národ proti národu, ba i celé kontinenty sa spoja proti zvyšku sveta. Dnešný človek vystúpil do svojej osudovej výšky, z ktorej sa krúti hlava. Na vrchol svojej babylonskej veže postavil nadčloveka, a chcel ním zavŕšiť svoje dielo. Avšak modly Európy padnú a nie je ďaleko ten deň, keď z európskej kultúry, budujúcej mestá a nivočiacej duše, zbožšťujúcej stvorenstvo a odvrhujúcej Stvoriteľa, neostane kameň na kameni, Osudná vášeň pustošiaca európske človečenstvo väzí v zaľúbenosti do svojho rozumu. Jediná záchrana je v Kristu.
Je nepochybné, že princípy európskej kultúry a civilizácie sú Bohoborecké. Dlho sa tvo¬ril typ európskeho človeka, kým nevymenil Bohočloveka Krista za svoju filozofiu a vedu, svoju politiku a techniku, svoje náboženstvo a etiku.
Vedou, filozofiou, kultúrou bolo do európskeho človeka spočiatku neuvedomele, a potom cielene a systematicky implantované vedomie, že človek je celý, bezo zvyšku, smrteľný. Postupne sa sformovalo do presvedčenia hlásajúceho: smrť je nevyhnutnosť! Je možná väčšia hrôza, väčšia urážka a zraňujúcejší výsmech, než tvrdenie, že najhlavnejší protivník človeka – smrť, je pre človeka nevyhnutný spoločník? Ak niet nesmrteľnosti a večného života ani v človeku, ani vôkol neho, potom je pre človeka úplne prirodzená a logická morálka: „jedzme a pime, lebo zajtra umrieme" (1 Kor 15,32).
Načo mi je pokrok, keď po ňom ma čaká smrť? Načo spoznávať ďaleké kultúry,  svety a súhvezdia, keď za nimi aj tak striehne smrť, ktorá ma pohltí? Kde je koniec všetkého smrť, tam niet pokroku. Človek sa stáva skutočným človekom, iba vierou v nesmrteľnosť, prekonávaním všetkého smrteľného, víťazstvom nad smrťou. Túto vieru môžeme oprieť o zmŕtvychvstalého Pána Ježiša Krista. Ak človek z celého srdca úprimne uverí v zmŕtvychvstalého Bohočloveka, v jeho duši mocnie vedomie nesmrteľnosti, vzkriesenia, víťazstva, nad smrťou, hriechom a zlom. Tento pocit oduševňuje kresťana na všetky evanjeliové pozdvihnutia, aby radostne plnil Kristove prikázania a potešovaný  duchovnou radosťou, prešiel cestou z nebytia v existenciu, zo smrti do večnosti.
Či nie je očividné ako európsky človek v svojej kultúrománii zmenil Európu na fabriku na modly? Takmer každý úspech sa stal modlou. Preto naša doba je predovšetkým doba klaňania sa modlám. Nikde sa tak neplazia pred vecami a nežijú pre veci a kvôli veciam, ako v Európe. V najhoršej podobe je toto klaňanie sa modlám, poklonením sa človeku – „ružovej hline.“
Nie, dnešná Európa netrpí na ateizmus, ale na mnohobožstvo. Stratiac skutočného Boha, zatúžila nasýtiť svoj bezbožný hlad vytvorením mnohých lži bohov – modiel. Vytvorila modly zo všetkého: z náboženstiev a jej predstaviteľov, z vedy, dokonca i jej objavov a hypotéz, z politiky a jej strán, z techniky, z módy a jej manekýnov.

Drahí priatelia, z Božej milosti si sv. knieža Rastislav jasne a zreteľne uvedomoval, že nestačí dbať len o svetské blaho národa, upevňovať jeho štátnosť na politických kalkuláciách, na vojenskej moci, alebo na hmotnom bohatstve.  Podľa kresťanského svetonázoru, ktorý sa opiera o slová Ježiša Krista, sú to veci pominuteľné: „všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že toto všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv (Božie) kráľovstvo a Jeho spravodlivosť a všetko toto Vám bude pridané.“ (Mt 6, 32-33)
Aj my sa držme odkazu, ktorý nám zanechali sv. Cyril a Metod, lebo zahynieme ako mnohé národy pred nami a z dnešných ľudí, ak sa tak sa dnes môžeme ešte nazvať, sa stane otrocká masa bez opravdivej kultúry a ozajstných dejín! Odkaz solúnskych bratov je aktuálny aj dnes,  ostane večne živý v našich slovanských národoch prostredníctvom jazyka, písma, kultúry a najmä viery v zmŕtvychvstalého Pána Ježiša Krista.  Je na nás, ako budeme s týmto odkazom zaobchádzať my, ktorí sa hrdo hlásime k dedičstvu svätých Cyrila a Metoda.

sv. Cyril a Metod modlite sa za nás!
Autor: Vladimír Varga - Dátum: 17.06.2013

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu