MOSR
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Kutuzovova 8
832 47 Bratislava

www.mosr.sk
tlacove@mod.gov.sk

Spomienka na M. R. Štefánika - príhovor generálneho duchovného


top
Vážené dámy, vážení páni, vzácni hostia, priatelia,

pred troma dňa, sme si pripomenuli 13. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie. Akoby sa tým naplnil sen Milana Rastislava Štefánika mať vlastný, svojbytný štát, ktorý by bol zároveň súčasťou veľkej a demokratickej Európy. Iná koexistencia štátov v karpatskej kotline ani nie je možná. Azda aj toto bolo príčinou, prečo sa na dlhých 40 rokov počas komunizmu spomínal v učebniciach dejepisu okrajovo, ak vôbec. Čo však bolo na ňom tak pozoruhodné, že sa tu už niekoľko rokov v máji stretávame a pripomíname si výročie jeho úmrtia? Už len jeho tragická smrť podobne ako Štúrova a Dubčekova patrí k tým, ktoré doteraz nie sú úplne objasnené a je okolo nich množstvo dohadov.

Milan Rastislav Štefánik mal aj množstvo slabostí, čím mi je ako človek veľmi blízky. No čo ho robilo už počas jeho života veľkým, boli jeho odvaha a vytrvalosť v miestach, kde by sme to už ostatní boli vzdali. Jednoznačne sem patrí nasadenie za vznik Česko-Slovenska a to v čase I. svetovej vojny, kedy podmienky na rokovanie boli mnohorazy až nemožné. Navyše si odmyslime dnes všadeprítomné mobily a letecké presuny z kontinentu na kontinent. Chlap z Košarísk, bez akéhokoľvek politického zázemia a vplyvného rodu dokázal presadiť myšlienku na vytvorenie armády pre neexistujúci štát zo zajatcov Česka a Slovenska, ktorí sa nachádzali v Rusku, Taliansku a Rumunsku. Proti týmto trom krajinám boli verbovaní ako vojaci rakúsko-uhorskej armády, neskôr buď padli do zajatia alebo sa sami pridávali na druhú stranu. Všade teda osobne prichádzal a presviedčal o správnosti myšlienky samostatných národov vzídených z trosiek Rakúsko- Uhorskej monarchie. Navyše jednotky bolo treba nielen vytvoriť, ale aj presunúť a zjednotiť na území Francúzska. Na jeho pôde potom vznikli 21. a 22. Československý strelecký pluk nesúci neskôr meno Štefánik. Situácia bola o to bizarnejšia, že oba pôsobili pod zástavou vtedy ešte neexistujúceho štátu. Počas vyjednávania s talianskym premiérom Orlandom v lete roku 1918, zazneli na Štefánikovu adresu tieto slová: ,, V tejto dobe som bol prvým talianskym ministrom na čele veľkého štátu s 36 miliónmi obyvateľov. Všetko to sú slobodní ľudia. Predo mnou stál utečenec, tulák bez pôdy, bez bydliska. V tomto momente som pocítil, že môj rozum sa s úctou ukláňa pred týmto mužom, ktorý vyžaroval tak obrovskú duševnú silu, tú najsilnejšiu aká na tomto svete môže byť, silu ideí.“

Čo teda dodať po tomto vyznaní talianskeho ministra? Milan Rastislav Štefánik bol mužom mnohých tvárí. Astronóm, politik, generál, fotograf, letec... Spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom bol kľúčovou osobou pri založení ČSR. Na jeho počesť bolo pomenované štátne vyznamenanie Slovenskej republiky, Kríž Milana Rastislava Štefánika, ako aj medzinárodné letisko v Bratislave, akadémia ozbrojených síl SR a veľké množstvo ulíc, námestí, škôl atď.

No keďže tohto roku si pripomíname 500. výročie Reformácie a on bol synom evanjelického farára, bol a zostáva pre nás evanjelikov aj veľkým synom našej cirkvi o ktorom platia slová nášho najväčšieho barda slovenskej poézie Jána Smreka:

Legenda.
Hrdinská báseň.
Revolučná hymna.
Zázračný sen-
To bol Tvoj život
Stojíme udivení v mnohom,
Čím si nám bol- Mesiášom? Polobohom?
Človekom len?


Autor: Marian Bodolló, Foto: Veronika Zahradníková - Dátum: 08.05.2017