Slovo ku dňu sv. Juraja


Cirkev svätá si v apríli pripomína pamiatku človeka právom svätým nazvaného veľkomučeníka Juraja. Juraj pochádzal z Kapadócie. Už ako dvadsaťročný dosiahol vysokú vojenskú hodnosť. Dalo by sa povedať, že bol miláčikom vtedajšieho panovníka Diokleciána. Cisár istého dňa zvolal poradcov, aby určili ďalší osud kresťanov. Bola to iba formalita, pretože už dávno bol rozhodnutý, že kresťanov bude prenasledovať.
Juraj vediac to, čo sa bude diať predstúpil pred cisára a opýtal sa ho: „Najjasnejší cisár, prečo riešenie vážnych štátnických otázok odkladáš na neurčito a zaoberáš sa tým, ako páchať zločin? Prečo chceš kántriť nevinných ľudí, kresťanov, ktorí verne slúžia tvojej krajine a nútiš ich, aby sa klaňali diabolským modlám, kým Boha, ktorého sám neuznávaš, ani im nedovolíš si uctiť?“ Po týchto slovách ho mučili a nútili aby sa vzdal viery v kresťanského Boha a obetoval rímskym božstvám za čo mu sľúbili život a ešte oveľa väčšiu kariéru v rímskej armáde. Juraj však tlaku odolal a niekoľkodňové neznesiteľné múčenie pretrpel bez toho aby sa vzdal svojej viery. Cisár ho nakoniec odsúdil na smrť sťatím. Stalo sa tak 23.apríla v roku 303.
Za toto všetko Cirkev Jurajovi dala ešte jeden prívlastok „víťaz“. V čom spočíva Jurajovo víťazstvo, keď z jeho krátkeho životopisu vidíme, že žiadnu veľkú bitku, zápas či vojnu nevyhral? Ba práve naopak. Pred všetkými bol ponížený, mučený, odvrhnutý a nakoniec sťatý. Pretože sme kresťania mali by sme sa snažiť pochopiť a vedieť, že jeho víťazstvo spočíva v správnom chápaní zmyslu života každého človeka. Vedome sa vzdal a odmietol moc, slávu, peniaze a postavenie za cenu nezmyselného prenasledovania a vyvražďovania nevinných ľudí (kresťanov), ktorí neniesli žiadnu vinu za hospodársky, spoločenský, kultúrny ale hlavne mravný úpadok rímskeho impéria. Uvedomil si presne v duchu slov nášho Spasiteľa Ježiša Krista akú obrovskú cenu má život každého človeka a že ten život je potrebné chrániť no nie kántriť. Jeho víťazstvo spočíva v jeho správnom rozhodnutí. Jeho rozhodnutím bolo odmietnutie služby hriechu, ktorým sa stalo nezmyselné prenasledovanie a vraždenie kresťanov. Juraj dal prednosť pravde, mučeniu a utrpeniu pred mocou, postavením a slobodou už za spomínanú cenu. Preto je Juraj v Cirkvi východného rítu na ikonách znázorňovaný aj ako vojak v zbroji na koni, ktorý oštepom prebodáva draka symbolizujúceho diabla (pokušiteľa) teda hriech. Jeho víťazstvo je teda víťazstvo nad hriechom a zlom. Toto je skutočné a veľké víťazstvo a k takémuto víťazstvu podľa vzoru Juraja by mal spieť každý človek, ktorý sa hlási ku Kristovi. Veď práve Juraj ako mnohí iní mučeníci neurobil nič iné, ako to, že nasledoval svojho Pána, ktorý smrťou smrť premohol a všetkým daroval nie obyčajný ale večný život.
Na záver snáď už len treba dať impulz na zamyslenie. Komu dnes slúžime my? Aké rozhodnutia dnes robíme my? Koho dnes nasledujeme my? Ako sa správame k nevinným, slabým, nadriadeným či podriadeným my? Poďme teda všetci vojaci aj nevojaci, vysoko aj nízko postavení, katolíci, protestanti či pravoslávni, laici či kňazi spoločne povedať si dosť už stačilo a začnime žiť od znova v duchu Toho, Koho všetci vyznávame Pána nášho a Spasiteľa Ježiša Krista, v duchu Jeho lásky a porozumenia ako aj v duchu príkladu svätého veľkomučeníka Juraja Víťaza. Staňme sa aj my víťazmi. Nech nám všetkým v tom našom duchovnom snažení, napredovaní a boji žehná Všemohúci a Trojjediný Boh. Amen.
Autor: Marek Ignacik - Dátum: 18.05.2009

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu