Slávnosti na hrade Branč 2017

Obrázok k článku
Dňa 5.júla 2017 Slovensko nielen oddychovalo, ale si pripomínalo najmä príchod vierozvestov Cyrila a Metoda. No okrem toho predstavitelia Reformovanej kresťanskej cirkvi a Evanjelickej cirkvi a. v. sa stretli na starobylom Branči spolu s pútnikmi takmer z celého Slovenska, aby si uctili pamiatku Majstra Jána Husa a tu väznených a mučených protestantských martýrov zo 17. storočia.
Slovom Božím poslúžil ev. a. v. farár Juraj Bálint z rumunského Nadlaku. Spomienkové služby Božie boli obohatené o vystúpenia detského súboru z cirkevného zboru ECAV zo Sásy, evanjelického zborového spevokolu EFATA z Ostrej Lúky a hudobnej skupiny Switch On z Vrboviec. Na záver zazneli príhovory hostí: predsedu bratislavského VÚC Pavla Freša, biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi Lászloa Fazekaša a generálneho duchovného plk. Mariana Bodolló. Prítomná bola aj Čestná stráž OS SR.

Príhovor generálneho duchovného:
Bratia a sestry, nábožné kresťanské zhromaždenie!
  Na Slovensku dnes spomíname na príchod vierozvestov Cyrila a Metoda. Bude sa spomínať v chrámoch, ako priniesli písmo. No málo sa bude hovoriť, aké boje stáli za tým všetkým, kým bol slovanský jazyk, ako štvrtý liturgický jazyk popri latinčine, gréčtine a hebrejčine, pápežom Hadriánom II schválený.  Pozícia jeho protivníkov bola dogmatická a neoblomná: Človeče, povedz nám, prečo si zostavil teraz Slovenom [Slovanom] písmená a učíš ich, ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštolovia, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieronym, ani Augustín. My totiž poznáme len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách chváliť Boha: hebrejský, grécky, latinský.
Na tieto argumenty Filozof reaguje poetickou a precítenou rečou, v ktorej sa odráža silná osobná angažovanosť: Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce? Solúnski bratia ustáli tieto tlaky a napokon dosiahli a s Božou pomocou presadili svoj zámer.
Ale udalosti ako dnešná určite nemajú viesť len k spomínaniu. Naopak. V Písme, ktoré nám priniesli nachádzame tieto povzbudivé slová: Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci videnia budú vídať.  Teda potom, ako človek oľutuje svoje hriechy a odstráni prekážky zo svojho srdca, dá priestor pre konanie Božieho Ducha. To je zároveň čas, kedy muži znovu budú mať vízie a dajú program svojim dňom a zmysel svojmu životu.
Muži, otcovia viac sa k Vám dnes prihováram nepriamo, no teraz položím priamu otázku: ,,Pochopili ste, že vlastne dnešné slovo je smerované k vám? Na vás, ako mužov viery sily odhodlania sa obraciam. Tak, ako Všemohúci pomáhal svojim synom v minulosti, Cyrilovi a Metodovi, Jánovi Husovi, Martinovi Lutherovi a iným, rovnako chce a pomáha aj dnes vám. Spolu znášame ten istý údel človečenstva, že v pote tvári budeme dorábať svoj chlieb. Ani bez problémov, ťažkostí a bolestí nikdy nebudeme. No je viac ako isté, že všetky naše trápenia nikdy nebudú také veľké ako sila, ktorá stojí za nami.
  Bratia, máme teda pred sebou ešte stále kus života a v ňom celkom dobré dni k tomu, aby sme s nebeským Otcom  vykonali veľké veci. Amen

* Hrad nechal postaviť magister Aba z Hlohovca medzi rokmi 1251 - 1297. Toto datovanie bolo určené podľa archeologického výskumu - podľa nálezu mincí s uvedenými rokmi 1251 - 1261. V ďalších rokoch sa na hrade vystriedalo 40 majiteľov. V roku 1309 hrad získal Matúš Čák Trenčiansky, krátku dobu hrad vlastnil i český kráľ Ján Luxemburský, v roku 1394 Žigmund Luxemburský. Po tomto roku sa datuje prestavba v rozsahu stredného hradu. Výsledkom bol typicky gotický skalný hrad s útočnou vežou, palácom, kaplnkou a v juhovýchodnom rohu stredného hradu s vysokým hradbovým obvodovým múrom. V 16. storočí sa stal hrad vlastníctvom Františka Nyáryho, ktorý sa oženil s dcérou pána hradu Korlátko (Cerová) a s celou rodinou tu žili i poslední príslušníci rodu Nyáry, ktorí si postavili nový kaštieľ v Sobotišti (na námestí) a postupne sa tam presťahovali aj so zariadením. Bolo to pre nich pohodlnejšie sídlo. Hrad zostal opustený a chátral. V období tureckých vojen slúžil ako útočište okolitému obyvateľstvu, pričom v období rokov 1674 - 1675 bol prechodnou väznicou protestantských kňazov, ktorí boli odsúdení bratislavským súdom na galeje. Zomreli v jamách (väznica po obvode múru). Túto udalosť pripomína pamätník a každoročné bohoslužby na hrade.
Keďže bol hrad opustený, ľahko ho napadli a vypálili Turci a hrad tak zostal dodnes.

Autor: Marian Bodolló, Foto: archív EPS - Dátum: 12.07.2017
Hodnotenie:
Čítanosť: 43


Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu