Publikovaný rozhovor generálneho duchovného s redaktorkou Evanjelického posla spod Tatier


Mohli by ste sa na úvod predstaviť?

Pochádzam z Chminianskych Jakubovian. Mám 58 rokov, som ženatý, máme dve dospelé deti a dvoch vnukov. Okrem teologického vzdelania na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave som aj absolventom Vysokej školy dopravnej v Žiline. Prvého decembra 1997 som nastúpil ako vojenský duchovný Generálneho štábu Armády SR v Trenčíne. Prvého júna 2008 som bol ministrom obrany SR menovaný do funkcie generálneho duchovného Ústredia ekumenickej pastoračnej služby. Mám vojenskú hodnosť podplukovník.

 

Ako ste sa dostali do duchovnej služby v armáde SR?

K uniforme a vojenskej službe som mal pozitívny vzťah. Pravý dôvod spočíval v tom, že Národná rada SR prijala v roku 1994 zákon, v ktorom stanovila podmienky pre výkon duchovnej služby v Armáde SR. Po udelení súhlasu z GBÚ ECAV, zdravotnej, telesnej a psychickej spôsobilosti som bol prijatý do Armády SR ako vojenský duchovný.

 

Akými fázami sa uberalo poňatie služby duchovného v armáde? Kto bol spočiatku vaším partnerom? Čie skúsenosti vás inšpirovali a ktoré naopak varovali?

Duchovná služby v armáde mala u nás bohatú tradíciu až do roku 1948. Takmer po 40-tich rokoch sa duchovná služba vrátila tam, odkiaľ bola násilne odňatá. V tom období na mňa motivačne zapôsobila skutočnosť, že s českými vojakmi boli do misií vysielaní aj duchovní. Boli to civilní duchovní, lebo v ČR bola duchovná služba zaradená až v roku 2000 (o 5 rokov neskôr ako u nás). Slovenské média v tom čase priniesli rozhovor s farárom Holubom, ktorý bol s vojakmi v Kosove a uverejnili aj jeho doslovný vianočný príhovor (kázeň). Aj to bola pre mňa veľká inšpirácia, ktorá ma utvrdila v mojom rozhodnutí pre duchovnú službu v armáde.

 

 

Ako sa do duchovnej služby v armáde prenáša ekumenický rozmer, keďže ide o ekumenickú pastoračnú službu?

Pôvodný zámer a Koncepcia z roku 1994 deklarovala ekumenický charakter. Na základe Koncepcie z roku 2005 boli zriadené dve samostatné, na sebe nezávislé štruktúry, a to Ordinariát pre katolíckych veriacich a Ústredie EPS pre veriacich združených v Ekumenickej rade cirkvi SR. Ekumenický rozmer je charakteristický pre Ústredie a spočíva v tom, že duchovní sú povinní vykonávať pastoračnú službu bez ohľadu na ich konfesionálnu príslušnosť. Náboženské obrady vykonávajú podľa vnútorných predpisov svojich cirkví, ale v prípade potreby sú povinní zabezpečiť vykonanie cirkevného obradu duchovným príslušnej cirkvi (prislúženie Večere Pánovej, kde nie je evanjelický duchovný).

 

V armáde už pracujete dlhšie obdobie. Aké konkrétne plody vaša práca duchovného v armáde priniesla?

 Prvé roky bola moja duchovná a pastoračná práca viac zameraná na vojakov základnej služby. Keďže počas základného výcviku nemohli sami opustiť kasárne,  navštívili sme spolu         Štefánikovu mohylu a iné historické miesta. V nedeľu sme spolu chodili do kostola. Boli to požehnané chvíle s možnosťou individuálnej pastorácie a osobných rozhovorov. So zánikom Armády a vznikom Ozbrojených síl je spojená aj profesionalizácia. Tomuto cieľu je prispôsobená aj služba duchovného. Dnes mám za sebou okrem základnej pastoračnej služby, bohoslužobnej činnosti a úradnej agendy, bohatú publikačnú a prednáškovú činnosť a účasť s vojakmi na cirkevných aktivitách. Vykonávam vojenské pohreby, krsty a sobáše. Vo voľnom čase zastupujem  podľa potreby bratov farárov a sestry farárky na nedeľných Službách Božích v ich cirkevných zboroch.

 

Ako je duchovná starostlivosť v armáde či u polícii organizovaná? Stoja vojaci či policajti u nás na Slovensku o túto prácu?

Po páde predchádzajúceho režimu žiara Božieho slova prežiarila srdcia mnohých, ktorí žili v duchovnej anonymite. Je to najmä stredná generácia, ktorá dnes tvorí gro príslušníkov Ozbrojených síl SR a Polície SR. Záujem o prácu duchovných potvrdzuje aj skutočnosť, že do letného detského biblického tábora pod vedením vojenských a policajných duchovných prišlo 38 detí.

 

A čo veliaci dôstojníci, vychádzajú vám v ústrety?     

Áno, vychádzajú. A niekedy sú tieto vzťahy až nadštandardné. Napríklad v Národnej akademii v L. Mikuláši, v policajných a hasičských zboroch. Ale duchovný je aj pod prísnym dohľadom veliteľa a zboru. Ak by duchovný, na ktoromkoľvek poste, obrazne povedané „vodu kázal a víno pil“,  korektnost a ústretovosť vystrieda nedeliteľná veliteľská pravomoc.

 

Inštitúcie vojenských či policajných duchovných možno podľa rozšíreného názoru nahradiť horlivejším pôsobením priamo zo zboru, aby vojaci či policajti, ktorí majú záujem, radi chodili do kostola alebo na faru. V prípade núdze môžu do kasární či na políciu prísť civilní duchovní. Čo by ste odpovedali tým, čo majú na duchovnú prácu v ozbrojených zložkách takýto názor?

 

Všetko je možné a najmä ako hovoríte, v prípade núdze. Tu si však treba uvedomiť, naša práca je naozaj špecifická, najmä čo sa týka podmienok. Vojaci a policajti chodia v nedeľu do kostola. Mnohí sú  vo vysokých cirkevných funkciách. Vojenská, policajná, hasičská a záchranná služba je často s nasadením života. Duchovný je tu na to, aby v ktoromkoľvek čase pomáhal hľadať vyvážený stav medzi náročnosťou plnených úloh a svedomím vojaka, policajta, hasiča a pod. Duchovný ide s vojakom alebo policajtom do akéhokoľvek zamestnania, napríklad na vyvedenie do výcvikového priestoru alebo do služby v misii. Neviem , či by to civilní duchovní bez prípravy zvládli a či by to chceli vôbec robiť.

 

Nehrozí, že sa vďaka inštitucionalizácii posunie duchovná služba do viac-menej sebestačnej polohy, nezávislej na cirkevnom spoločenstve? Čo si počať s nebezpečenstvom akéhosi „zľahostajnenia“?

Evanjelickí duchovní majú pri nástupe do silových rezortov 7-ročnú prax v zbore.  Terajšia štruktúra nepripúšťa sebestačnú polohu, nakoľko my nemáme zriadené vlastné farnosti. Všetky cirkevné úkony, aj keď nám zo zákona vyplývajú, robíme po dohode s miestnymi farármi a sú zaznamenané v zborových matrikách. Proti zľahostajneniu je najlepšia aktívna činnosť. Tak napríklad, Ústredie v rámci plnenia charitatívnej činnosti, pripravuje v spolupráci s Generálnym štábom OS SR a Evanjelickou diakoniou charitatívnu pomoc pre Afganistan.

 

 

Policajní duchovní majú pridelenú aj zbraň. Možno zlúčiť kresťanstvo s nosením pištole? (Argumentovať, že je to kvôli sebaobrane možno zamietnuť poukázaním na Kázeň na hore.)

Pravdou je, že Pán Ježiš nebránil učeníkom nosiť zbraň. Tak isto je v štáte nosenie zbraní ošetrené zákonom. Keby policajný duchovný vykonával službu v hliadke bez zbrane a situácia by si vyžadovala policajný zásah v stave núdze, nebol by svojim kolegom na pomoc, ale na príťaž. Vojenský duchovný v zmysle zákona o vojenskej službe z roku 2005 nenosia zbraň.

 

 

 

Vidíte pri budovaní duchovnej služby nejaké typicky „domáce“ úskalia?

Typické „domáce“ úskalia nevidím, ale určite duchovnej službe pomôže väčšia transparentnosť a právne vedomie všetkých zainteresovaných, vyplývajúce z Koncepcie rozvoja duchovnej služby, Dohody medzi SR a registrovanými cirkvami a zo Štatútu Ústredia EPS.

 

Mali by podľa Vás farári zostať v armáde, či u polícii dlhšiu dobu, dokonca „doživotne“?

Duchovný v silových rezortoch musia byť fyzicky zdatní, prechádzajú psychologickým vyšetrením, musia urobiť psychotesty s vyhovujúcim výsledkom a musia byť zdravotne a odborne spôsobilí. Ak vyhovujú týmto podmienkam, potom je dĺžka ich služby stanovená legislatívnou úpravou jednotlivých rezortov.

 

Neinšpirujú evanjelických farárov k odchodu z cirkevných zborov a k prijatiu tejto služby skôr materiálne výhody, keďže civilná farárska služba je neadekvátne ohodnotená?

Z okruhu mojich známych bratov farárov každý vykonáva svoju službu bez ohľadu na výšku ohodnotenia a skôr nemajú ambície odísť z cirkevných zborov.

 

Vojenskí a policajní duchovní získavajú aj hodnosť. Mohli by ste vysvetliť podľa čoho sa udeľuje?

Policajným a väzenským duchovným je pridelená hodnosť podľa výšky odbornej praxe. Vojenskí duchovní nosili označenia vojenskej odbornosti (duchovný) a hodnostné označenie (major). Zákon o vojenskej službe z roku 2005 nariaďuje vojenským duchovným od 1.6.2006 nosiť iba označenie vojenskej odbornosti. Vzhľadom k tomu, že tieto označenia nie sú  logistikou zabezpečené, nosíme pôvodné označenie hodnosti a odbornosti.

 

Skrsla tu aj myšlienka odobratia hodnosti vojenským duchovným. Prečo?

Tu sa nejedná priamo o odobratie hodnosti, skôr o systém akejsi skrytej hodnosti lebo v ozbrojených silách prislúcha každej funkcii patričná hodnosť a to platí aj pre vojenských duchovných. Podstata spočíva v odstránení akejsi pomyselnej bariéry v hodnostných štruktúrach t.j., aby duchovný bol k vojakovi vojakom a ku generálovi generálom. Čas ukáže, ako táto zmena bude po realizácii profesionálnymi vojakmi vnímaná.

 

Prijali ste miesto generálneho duchovného ako náhodný post, alebo ste oň stáli z dôvodov duchovne pre vás významných?

Moje menovanie ministrom obrany SR na post generálneho duchovného si vysoko vážim. Je len pokračovaním mojej prirodzenej túžby naďalej čestne, zodpovedne a svedomite pracovať na duchovnom poli v silových rezortoch a šíriť dobré meno v evanjelickej a v. cirkvi doma i v zahraničí.

 

Aké úlohy či povinnosti vyplývajú z postu generálneho duchovného?

Ústredie EPS je samostatná rozpočtová organizácia v rezorte Ministerstva obrany a generálny duchovný je jej štatutár. Prvý úloha je riadiť činnosť Ústredia. Generálny duchovný organizačne a metodicky riadi, zabezpečuje a kontroluje činnosť duchovných Ústredia. Koordinuje činnosť Ústredia s kompetentnými orgánmi rezortov, v ktorých duchovní pôsobia. Spolupracuje s ERC pri výbere a obsadzovaní duchovných a informuje o činnosti Ústredia. Toto sú základné úlohy, od ktorých sa odvíjajú aktivity k spoločenským organizáciám a cirkevným autoritám.

 

 

Čo všetko chcete na tomto poste vykonať? Aké sú vaše ciele či predsavzatia?

Ústredie je najmladšou organizačnou jednotkou rezortu obrany, funguje iba dva roky. Momentálne je na Ústredí vykonávaný audit MO SR. Z prípadných nedostatkov sa budeme musieť poučiť. Ja osobne chcem pokračovať v tom, čo bolo dobre naštartované, je funkčné a plní svoj účel. Najbližšie ciele a predsavzatia spočívajú v snahe zlepšiť spoluprácu s GBÚ ECAV, obsadiť voľné miesta na Ústredí EPS a v spolupráci s ERC nájsť vhodných kandidátov na obsadenie voľných miest duchovných v rezortoch obrany, vnútra a spravodlivosti.

 

Čo by ste chceli povedať ešte na záver?

Chcem poďakovať všetkým ordinovaným aj neordinovaným kolegom za ich vysoko profesionálnu prácu. Duchovná služba pre vojakov, policajtov, väzňov, hasičov, či členov záchrannej služby nie je službou samoúčelnou. Je to služba prospešná, potrebná a zmysluplná. Napriek tomu, že má široký záber, má už za sebou vďaka Božej pomoci a požehnaniu, dosť pozitívnych výsledkov a postupne sa dostáva do povedomia širokej verejnosti.

 

 

 

 

 

Autor: Jaroslav Balocký, Martina Kováčikova - Dátum: 14.08.2008

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu