Pravé pokánie (Matúš 12, 38-42)


V živote človeka zohráva významnú úlohu bezpečnosť a istota. Tak je tomu na každom poli ľudského bytia. Nie div, že tam, kde vznikajú problémy a otázky, radi siahame po dôkazoch a opierame sa o argumenty. Tak je tomu aj v duchovnom živote. Každý z nás musí priznať, že mal už v živote chvíle neistoty a slabosti. Týka sa to aj najzákladnejších otázok viery. Napríklad otázky nášho vzťahu ku Kristovi. I nám je adresovaná otázka, ktorú položil raz Pán Ježiš svojim učeníkom: A vy za koho ma pokladáte? / Mt 16, 15 / Na túto otázku musíme dať jasnú a jednoznačnú odpoveď. Pritom má byť aktuálna, primeraná času i ľuďom, medzi ktorými žijeme. Nachádzame sa v pôstnom období cirkevného roku, preto aj naša odpoveď na otázku: Čím je pre nás Ježiš z Nazaretu, musí byť primeraná tomuto obdobiu. Náš text nám vychádza v ústrety, keď dosvedčuje, že Ježiš je pravým Mesiášom.
V prečítaných slovách sa dozvedáme, že zákonníci a farizeji žiadajú od Ježiša znamenie, ktoré by dokazovalo, že je tým, za ktorého Ho považuje ľud, totiž Bohom zasľúbený a poslaný Mesiáš. Iste počuli niekedy Jeho reči, určite videli aj Jeho divy, napriek tomu nevyhovuje ich predstavám, ktoré si vytvorili o Mesiášovi. Preto má teraz dať Ježiš také znamenie, ktoré by ich zbavilo pochybností a dalo im istotu, že je naozaj pravým Mesiášom. Možno nás udivuje Ježišov postoj, keď odmieta vyhovieť ich požiadavke, respektíve len natoľko, že im dáva do pozornosti znamenie proroka Jonáša. Tento Pánov postoj pochopíme, keď si uvedomíme, kto boli tí, ktorí žiadali od Neho znamenie na dotvrdenie Jeho božského pôvodu a spasiteľského poslania. Patrili k Jeho nepriateľom a falošným vykladačom Božích zasľúbení, lebo sa nechceli podriadiť predivným Božím plánom, ale chceli, aby Boh prijal ich predstavy. Títo vodcovia izraelského ľudu, inak znalí Písma svätého, zneužívali svoje vysoké postavenie k zvádzaniu ľudu, lebo sa nechceli ani sami podriadiť Bohu a ani ľud im zverený neviedli k dôvere voči Nemu. Odvážili sa manipulovať Pána Boha. Takto došlo k úplnému odmietnutiu prijatia Ježiša z Nazaretu za Mesiáša.
Dnes sa tiež stretáme, a to aj v Pánovej cirkvi s takými, ktorí majú problém so svojím postojom k Pánovi Ježišovi Kristovi. Kladú otvorené otázky: „ Či viera v Neho obstojí v súčasnom živote a dá nám odpovede na naše problémy? Či nedochádza k prehodnocovaniu všetkých hodnôt? “ A tu sa neraz ozýva naliehavá požiadavka, aby Pán Ježiš dokázal v dnešnom svete svoju existenciu a víťazstvo svojej pravdy nejakým viditeľným znamením.
Viera v Ježiša ako pravého Mesiáša nepotrebuje nijaké viditeľné dôkazy, lebo ide vždy o bezvýhradné odovzdanie sa človeka Bohu v plnej dôvere. Viera sa opiera jedine o svedectvo Písma svätého. Ježiš je ten, ktorý mal prísť, preto nebudeme čakať iného Spasiteľa. Veď On zomrel pre naše hriechy a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie.
Nuž Jemu sa v dôvere odovzdajme a Ním sa k pokániu viesť dajme!
V druhej časti nášho textu počujeme karhajúce slová Ježiša Krista na adresu celého Izraela. Pán poukazuje na to, že aj pohania sa kajali, keď počuli zvesť o Božej vôli. Tak tomu bolo v Ninive, kde kázal pokánie prorok Jonáš. Podobne kráľovná zo Sáby túžila počuť múdrosť Šalamúnovu. Aké je to zarmucujúce, že Izrael nechcel prijať Toho, ktorý prevyšuje Jonáša i Šalamúna, lebo je Mesiášom. V dôsledku toho hrozí izraelskému národu Boží súd.
Tieto výstražné slová platia aj nám. Veď aj v kresťanskej cirkvi je veľa takých, ktorí sa povyšujú nad iných, riadia sa svojím sebectvom a sú plní zloby, závisti a nenávisti. Páchajú krivdu a dopúšťajú sa nespravodlivosti, ba aj diskriminácie voči svojim blížnym. Nejde pritom len o vymenovanie hriechov, ale o zamyslenie sa nad tým, nakoľko nás postihujú, bránia vstúpiť do seba a činiť pokánie. Pán Ježiš ako pravý Mesiáš je totiž nielen Ten, ktorý nám svojou obeťou na dreve golgotského kríža vydobyl večné vykúpenie, ale je aj naším spravodlivým Sudcom. Preto dokiaľ je čas milosti, dajme sa Mu viesť k pokániu, lebo je to jediná cesta záchrany vedúca k večnému životu. Ňou nás vedie oveľa väčší ako Jonáš, alebo Šalamún, lebo Pán Ježiš Kristus je prorok a kráľ v jednej osobe, je pravý Mesiáš.
Autor: Miroslav Táborský - Dátum: 05.03.2009

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu