Podobenstvo o stratenom synovi - 2. časť


Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení premrhal si imanie. Lk15,13

Odchod syna od otca nie je dobrodružný výlet. Je to nešťastný pád do mamonárstva, márnotratníctva, hýrenia, ktorý vedie ku skaze a záhube tela i ducha. Prečítaný text nám ukazuje začiatok tragického života syna, ktorý sa necítil dobre v spoločnosti otca a brata. Všimnime si, kam vedie bezbrehá túžba človeka po slobode, voľnosti, po živote bez dozoru nebeského Otca. Potvrdzuje to, že sloboda od Otca je otroctvom hmote a telu. V takejto slobode stráca človek svoju ľudskú dôstojnosť, Boží obraz i všetku úctu a česť.
Náš text dnes sleduje márnotratného syna na jeho ceste. Možno na tejto ceste uvidíme niekoho z našich známych a možno aj seba samých. Na tejto ceste sú štyri zástavky. Prvá je nadpísaná slovami: Zobral všetko, čo mal. Druhá: Odsťahoval sa do ďalekej krajiny. Tretia: Tam si premrhal imanie. A ta štvrtá a posledná hovorí: Že žil v hýrení a pôžitkárstve.
Na prvej zástavke spoznávame, čo znamená, keď si človek zoberie všetko, čo má. Kto má Otca, ma v Ňom všetko. Kto dôveruje Otcovi a opiera sa o Jeho starostlivosť a lásku, ten podobne ako ap. Pavol, naučí sa pristávať na to, čo má, keď treba. „vie sa aj uskromniť, a vie aj v hojnosti žiť.“ (Fil. 4,12). Užíva majetok, aj peniaze, ale neprilnie k ním a neurobí si z nich modlu.
Medzi ľuďmi je ako nadčasová pravda veľmi rozšírený názor, že bohatstvo je najlepšou zárukou bezpečného, spokojného a šťastného života. A nie je to len mienka bohatých. Práve z nich mnohí vytriezveli, keď prekonali čas svojej mamonárskej horúčky. Potom spoznali, že šťastie nespočíva len v nahromadení majetku. Napriek týmto skúsenostiam sa ľudia nepoučili a honba za mamonou sa i dnes šíri ako vírus vo všetkých spoločenských vrstvách. Honba po dobre platených miestach, vysokých funkciách a dnes dokonca i využívanie hospodárskych ťažkostí na špekulatívne obohacovanie sa, to všetko sú prejavy mamonárskej choroby. Keď človek závidí blížnemu vyšší príjem, lepšie oblečenie či pohodlnejší byt je jasné, že stratil vieru v Boha a chce ju nahradiť dôverou v majetok a bohatstvo.
Avšak kto stratí vieru v Boha, stratí aj duchovnú oporu v milosti a láske Božej, ktorú mu viera poskytovala. Keď od Neho odchádza ešte nevie, že ho už nechráni ruka Všemohúceho. Vrhá sa ozlomkrky do sveta a stáva sa hračkou démonských síl. Keď precitne, zistí, že je sám a keďže sa potrebuje o niečo oprieť, aby sa nestratil v bludisku života, hľadá náhradu za Boha. Nachádza ju v mamone. Postaví si ju na roveň Bohu a myslí si, že je zachránený, zabezpečený a poistený.
Druhá zástavka ukazuje, ako to vyzerá v ďalekej krajine bez Boha.. Syn z podobenstva odišiel ďaleko od otca, lebo chcel byť dokonale slobodný, voľný, nekontrolovaný a istý, že sa nebude musieť nikomu z ničoho zodpovedať. Každý z nás ma v sebe túžbu po slobode. Vidno to najmä na dospievajúcej mládeži. Chceme žiť slobodne tak, ako si to žiada naše ego a príroda. Ani veda, ani filozofia nevedie k úteku od Boha. Preč od Boha nás ženie skazené srdce. Človek nechce mať nad sebou dozor. Nechce vedieť o niekom, kto je nad ním a bude sa mu musieť zodpovedať. Nechce si dávať pozor na slová a skutky, chce dať voľnosť svojim citom. Preto sa „útekom od Boha“ snaží ignorovať Toho, „ktorý skúma vnútro a srdce a odplatí každému podľa jeho skutkov.“ (Zj. 2,23). Radšej poprie Jeho existenciu, ako by mal žiť podľa Jeho prísnych zákonov. Úzkostlivo sa vyhýba všetkému, čo mu pripomína Boha; či je to chrám, lebo v ňom sa zvestuje Božie slovo, či je to cirkev, lebo je spoločenstvom veriacich v Boha alebo Písmo Sväté, lebo Boh z neho hovorí k človeku. Nevera nie je príznačná pre múdrych, ale pre ľudí prirodzených, telesných a svetáckych, ktorí utekajú od Boha a vzďaľujú sa Mu.
Na tretej zastávke dochádza k strate všetkých opôr. Stratený syn premrhal všetko, čo mal. Kým je človek Boží, pod Jeho dozorom, vie, že majetok nepatrí jemu, ale Otcovi. Vie aj to, že Pán Boh mu ho len na určitý čas prepožičal, lebo trvalým majiteľom zostáva On, Stvoriteľ neba i zeme. Vie, že raz bude musieť predložiť účet, ako s ním nakladal. Preto na ňom šafári tak, aby ho zveľaďoval a užíval ku svojej spokojností, na slávu Božiu a pre dobro svojich blížnych.
Cesta bezbožných, sa uberá iným smerom. Kto odišiel od Boha, ten necíti zodpovednosť za majetok. Myslí si, že ho môže užívať podľa vlastnej ľubovôle. A tak vidíme vo svete Bohu odcudzenom šialený zhon za mamonou a bláznivé utrácanie. Nočné lokály, diskotéky a hostiny v premrštenej miere – nad tým všetkým akoby sa vznášal nápis: Jedzte, pite, lebo zajtra zomriete. To, čo malo zaistiť pohodlný a spokojný život, zrazu sa rozkotúľalo. Ten, kto si zakladal na bohatstve, stal sa úbožiakom bez otca, brata i zradných príživníckych priateľov. Majetok, ktorý mal vykúzliť šťastie, stal sa pôvodcom záhuby a nešťastia.
Tak prichádza márnotratný syn k poslednej zastávke, kde „žil v hýrení a pôžitkárstve“. Zhubné vášne otrávili jeho ducha i telo. Dostal sa do beznádejného otroctva poviazanosti tela. Z vlastnej skúsenosti poznal trpkú pravdu, ktorú ap. Ján napísal ako dôraznú výstrahu: „Svet však hynie, aj jeho žiadosť“.(I. J.2,17) Opustil blaženú bezpečnosť v otcovej blízkosti a vrhol sa na chvíľkovú rozkoš. Stratil pokoj a šťastie otcovského domova. Chcel ho nájsť v ďalekej cudzine, ale tam našiel lenbiedu, znechutenie a odpor k životu.
Do toho stavu upadajú všetci, ktorí odišli od nebeského Otca. Ak sa ich opýtate, čo je ich nich cieľom a zmyslom života, odpovedia: šťastie a blaženosť, pôžitok a rozkoš, plné brucho a dobrý spánok. Každé pôžitkárstvo má katastrofálne následky. Premrhanie majetku, zničenie telesného i duchovného zdravia, zamordovanie všetkých ušľachtilých citov, stratu lásky a ľudskosti. Až tak ďaleko zavedie človeka cesta od Boha.
Márnotratný syn a jeho údel, jeho bieda i pád, je pre nás dosť výrečnou výstrahou: Vráť sa, kým je čas, kým nie je neskoro, kým sa nenájdeš na samom dne priepasti, v hlbinách, z ktorých sa už nemožno dostať von. Čím menšia je vzdialenosť od Otca, tým skorší a bezpečnejší je návrat k Nemu. Preto najlepšie spravili tí, ktorí nikam neodišli a zostali doma pri Otcovi. Amen.


Autor: Jaroslav Balocký - Dátum: 22.10.2009

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu