Po stopách generála M. R. Štefánika na Myjave

Dňa 15. októbra 2016 malo chuť a odvahu, záujem a zvedavosť 42 kadetov, vojakov 1. ročníka našej AOS a dvaja dôstojníci /veliteľ školských jednotiek – mjr. Ing. Václav Želonka a kpt. Mgr. Viktor Sabo – dekan EPS AOS/, vydať sa zavčas rána na Myjavu. Vlastenectvo a história. Výchova ku tradíciám v ozbrojených sílách Slovenskej republiky. Toto bolo hlavným cieľom vedenia AOS, pána rektora doc. Ing. Jozefa Putteru, CSc., duchovnej služby a velenia školských jednotiek aby sme zorganizovali túto „púť“.

Veď naša, alma mater nesie názov práve po mužovi viery, odvahy, diplomacie, vzdelanosti a nebojácnosti. Po generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Naši študenti nosia na pravom pleci jeho meno a názov a tak by bolo, „hriechom“ nevedieť trochu viac o jeho živote a diele. A práve preto nás jeho osoba a osobnosť  viedli na Myjavu. Sobotný program pozostával z mnohých odborných výkladoch o osobe a živote generála. Počas celého pobytu nám pomohla pripraviť program domáca pani zborová evanjelická farárka  v Košariskách Mgr. Zuzana Durcová. Za čo jej zo srdca ďakujeme.

Po príchode do Košarísk nás prekvapil silný vietor. Pani farárka nás privítala a hneď nás zaviedla na evanjelickú faru, nie tam, kde dnes ona úraduje a býva s rodinkou, ale na tú košariskovú evanjelickú faru, kde sa 21. júla 1880 narodil ako šieste dieťa v poradí z dvanástich Milan. Z tejto bývalej fary je dnes múzeum. Výklad nám podala fundovaná mladá pani a mohli sme si pozrieť aj niektoré exponáty, ktoré múzeum vlastní alebo ich má zapožičané. Po tejto prvej časti nášho putovania sme sa presunuli do evanjelického kostola, kde sme počuli od pani farárky výklad o histórii Štefánikovcov na Košariskách. Prečo evanjelický kostol? Pretože otec Milana, Pavol bol evanjelický farár. Takže úcta k viere a kresťanstvu formovali osobnosť generála Štefánika od detstva. Potom sme išli na miestny cintorín, kde sú pochovaní Štefánikovci a symbolickou minútkou ticha sme si uctili ich pamiatku. To zďaleka ale nebol koniec. Nasadli sme do autobusa a presunuli sme sa do Brezovej pod radlom. Na námestí sme si pripomenuli aj históriu a osobnosti spojené s Brezovou. Socha J. M. Hurbana nás vítala spolu s pamätníkom na odboj vlastencov z 22. septembra 1848. Aj toto sme si pripomenuli v rámci vlastenectva, pretože aj deň OS SR pripadá práve podľa tejto udalosti, ktorá sa odohrala práve pri dobrovoľníckom povstaní v spomenutom dátume. Pokračovali sme návštevou múzea Dušana Jurkoviča. Významného architekta, ktorý navrhol aj mohylu na kopci kde sú v súčasnosti pozostatky generála Milana Rastislava Štefánika.

Po mnohých, hutných informáciách sme sa presunuli naspäť do Košarísk, kde sme mali zabezpečený obed. Po obede nás čakal ešte jeden výstup. Mohyla. Píše sa rok 1919, 4. máj, nedeľa. Pre čechoslovákov zahalený do čierneho súkna. Lietadlo, dvojmotorový dvojplošník Caproni Ca33, vylieta z talianskeho vojenského letiska Campo Formido s generálom Štefánikom a tromi spoluletcami /dvaja letci a jeden mechanik/ do vzduchu.

O 11.15h sa lietadlo objavilo nad Bratislavou. Nepristálo. Padlo... Práve na Mohyle sú pozostatky nášho generála a tragicky zomrelých spoluletcov. Mohyla, symbol národa, smútku a pokory sa týči z diaľky. Akoby nebola pokorná.

So študentami sme tu mali krátku pobožnosť. Prečítal som slová Žalmu a pani farárka sa pomodlila. Vo vážnosti ticha a modlitby sme nasávali históriu. A prosili sme za pokoj a mier, ktorí my vojaci máme brániť. Ďakovali sme za predkov, národovcov, hrdinov a vlastencov. Po požehnaní sme kráčali späť na parkovisko k autobusu. Odtiaľ sme sa vydali cez Košariská späť do našej Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika pod Kriváňom v Liptovskom Mikuláši.

Dúfam, že aj týmto krokom nám budú vlastné, naše vlastné dejiny a my si budeme vážiť to čo vlastníme a to vlastenecky. 

Autor: Viktor Sabo, Foto: Viktor Sabo - Dátum: 25.10.2016
Hodnotenie:
Čítanosť: 350


Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu