Pevnosť istoty


1Kor 3,16-17: „Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? Kto kazí chrám Boží, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je svätý a tým ste vy“.

Podľa slov apoštola Pavla je chrám miesto, kde prebýva Boh. Je to Jeho dom, Jeho príbytok, tak ako my máme svoje domy, svoje byty – miesta, kde sme doma, kde sa cítime najlepšie, kde máme svojich blízkych, kde sa nám skrátka dobre žije. Je to taká naša malá pevnosť istoty v tomto neistom a nestálom svete. Tak aj Boh má svoje chrámy a v ich všetkých svoj jeden veľký domov.

V slovách apoštola Pavla nie je reč len o stavaných, budovaných chrámoch – kostoloch. Veď vieme, že Pán Boh neprebýva len v kostoloch. Reč je aj o ľudských chrámoch – o každom človeku, ktorý dovolí Pánu Bohu prebývať vo svojom vnútri. Vpustí Ho do svojho srdca a tak sa vlastne stane on sám Božím domom, miestom, kde prebýva Boh, kde sa sám Boh cíti dobre. To je zmysel Pavlových slov „Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás?“ Sme radi, že to môžeme vedieť a uisťovať sa o tom už dlhé tisícročia. Len si to vážme a snažme sa Pánu Bohu jeho pobyt v nás čo najviac spríjemňovať.

Je výborné, ak sa snažíme byť dôstojnými chrámami, v ktorých prebýva Boží Duch. Máme však na našej Zemi i množstvo chrámov, ktoré sme Pánu Bohu postavili. Práve v nich čerpá človek silu od Pána Boha a aj v nich nás Boh napĺňa svojim Duchom. Vážme si tieto vzácne a milé miesta z celého srdca! Sú pre nás dôležité. 

Dobre vieme, že nie vždy sú chrámy Božie zaplnené tak ako by sme chceli. Ale vieme, že Boží Duch v nich stále koná svoju prácu, aby sme boli vedení k Bohu a aby sme potom aj my lepšie konali svoju službu Pánovi a viedli k Nemu ďalších nových bratov a sestry, Jeho synov a dcéry. Naše kostoly stále slúžia ľuďom, ktorí majú a nestratili o Pána Boha záujem, ktorí vedia, že len Jemu môžu ďakovať za všetko, čo v živote majú, ktorí si ho chcú po celý život vážiť. Nuž a na takúto oslavu Pána Boha sú naše chrámy pripravené pre každého, kto má hoci len kdesi v kútiku srdca prianie, prísť do Božieho domu  a slúžiť v ňom Pánu Bohu. Veď chrámy neboli postavené pre potešenie a obdiv, ale pre každého človeka, ktorý chce v živote stretnúť Boha a prežiť s ním celý život. Túto možnosť má každý z nás. Veď inak by bol kostol nanič. Samy by sme ho kazili tým, že by sme oň stratili záujem. Vieme z Pavlových slov – „Kto kazí chrám, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je svätý a tým ste vy“.

Tak teda: Starajme sa a majme radi svoje chrámy za všetko, čo nám poskytujú a starajme sa aj o svoje duchovné vnútro, lebo aj my sme chrámy, v ktorých chce Pán Boh prebývať. S tým bude potom spojené aj Božie požehnanie našich životov.

 

Autor: Ján Paciga - Dátum: 28.08.2008

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu