Pán Boh vytvorí všetko nové (Úvaha na text: Zjav 21,1-6a)


   Túžbou človeka je obklopiť sa novými vecami. Na tom nie je nič zlé, pokiaľ to nepresiahne určité medze. Túto skutočnosť využívajú aj reklamné agentúry. Nie je problém mať, po čom túžim. Dokonca je jednoduché k tomu získať aj prostriedky: bez poplatkov, bez ručiteľa, na čokoľvek. Na splátky. Starého sa zbavíme a získame nové.

    Apoštol Ján zažil vo videní niečo podobné. Videl obraz, diametrálne odlišný od tých predchádzajúcich. Akoby sa slnko konečne predralo cez tmavé mraky. Po hrôzach, opisujúcich pád Babylona a súd mŕtvych, je konečne na obzore niečo nádejné a nové. Perspektívny pohľad do budúcnosti. Počujeme zvesť o novom začiatku. „Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet.“ Boh sa rozhodol pre nové stvorenie. To, čo bolo prvotne stvorené sa hriechom a ľudskou zlobou stalo zlým. Nevyhovujúcim v Božích očiach. Výchova a vzdelanosť v tomto smere veľkú zmenu nepriniesli. Dnes máme množstvo vedomostí, vieme vystavať vysoké budovy, dokážeme komunikovať s človekom na druhej strane zemegule, no nezdá sa, že by sme boli morálne lepšími ľuďmi. Nový, lepší svet nemôže vzniknúť úsilím starého - hriešneho - človeka.

   Je to Boh, ktorý urobí všetko nanovo. Opäť vstúpi do stvoreného sveta. „On, Boh, bude s nimi“. Veľmi často prichádzal Pán Ježiš Kristus po vzkriesení ku svojim nasledovníkom. Len preto, aby bol s nimi a utvrdil vo viere. Prichádzal, keď so strachom v srdci sedeli za zamknutými dverami. Keď sklamaní kráčali domov. Nechápali význam Jeho smrti. Neúspešne lovili ryby. Dával im posledné inštrukcie. Štyridsať dní potrebovali, aby udalosti posledných dní vnútorne spracovali. Aby prijali v plnosti to nové, čo Ježiš učinil svojou smrťou a slávnym vzkriesením. V tomto období Kristus tvoril v učeníkoch to nové. Všetko smerovalo k zoslaniu Ducha Svätého v Jeruzaleme a vzniku cirkvi.

    Zmenu v človeku dokáže vyvolať len Boh.  Presnejšie povedané: povolať v nás k životu nového človeka. Tak píše apoštol Pavol v liste Rímskym: „Krstom sme teda spolu s Ním boli pochovaní do smrti, aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života.“/6,4/ Potom môže apoštol Ján povedať: „Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom“. To množstvo, ktoré sa nachádza pred Božím trónom sa tam ocitlo z Božej milosti pre svoju vernosť vzkriesenému Kristovi. Stali sa novým ľudom. Cirkev je veľké spoločenstvo tých, ktorí sa dali osloviť, povolať a ospravedlniť Ježišom. Zároveň prijali za svoje nové prikázanie: „aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ Tam, kde platí zákon lásky, býva Boh. Ježiš dal z lásky svoj život ako výkupné za naše hriechy. Cenu Jeho života splatiť nedokážeme. Bola príliš vysoká. Takú splátku by sme nikdy nedokázali uhradiť. Čiastočne ju môžeme splácať: celý život preukazovať osobne lásku k ľuďom v našom okolí, alebo iným spôsobom aj ľuďom od nás na kilometre vzdialených. Sme pozvaní k životu v láske, podľa ktorej bude náš život aj ohodnotený.

      V tomto poveľkonočnom období si pripomíname, že Ježiš Kristus svojím zmŕtvychvstaním porazil moc smrti. Posledné slovo nebude mať strach, bolesť a smrť, ale Ten ktorý hovorí: „Ajhľa, všetko tvorím nové.“  Prajem všetkým nám, aby sme túto novosť každý deň zažívali a prenášali ju do svojho života. Amen. 
 
Autor: Ľubomír Kordoš - Dátum: 23.04.2013

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu