O dobrom slove - zamyslenie na 36. týždeň v roku 2017


Maša Haľamová v jednej básni vyznáva:
Posúď, Bože, tu žaloba človeka:
že mu srdce choré láskou preteká!
Vezmi nazad dar svoj dávny do neba.
Už na svete ľudom lásky netreba.

Koľko takých vzdychov sa vznieslo smerom k nebu?!!

Tak radi by sme boli, aby všetko bolo v poriadku, ale niekedy ani pri našej dobrej snahe všetko zlyhá.
Tak tomu bolo aj pri jednej dievčine, volala sa Lia.
Žila pokojne v malej rybárskej osade na brehu Azúrovej rieky a požiadal ju o ruku najbohatší z riečnych rybárov.
Prvé roky mladého páru boli skutočne šťastné a bezstarostné. Ale všetko toto šťastie znervózňovalo a stále viac popudzovalo Liinu svokru, ktorá mala dojem, že stráca srdce syna.
Preto ju začala trápiť všetkými možnými spôsobmi a rozširovať o nej zlé reči.
Rozhnevaná Liu sa rozhodla, že sa jej pomstí a zabije ju.
Strhnutá týmto temným rozhodnutím zašla k starému čarodejníkovi, aby si zadovážila smrtiaci nápoj.
Starec ju pozorne vypočul a podal jej fľaštičku s ružovou tekutinou, ktorú treba denne primiešať do svokrinho čaju.
Potom, aby odvrátila od seba akékoľvek podozrenie, poradil jej, aby svokre každé ráno jemne a uvoľňujúco masírovala šiju, ramená a čelo.
Takýmto spôsobom ju do šiestich mesiacov pomaly prekvapí smrť.
Liu vytrvalo nalievala kvapky ružovej tekutiny svokre do čaju a trpezlivo a jemne ju denne masírovala.
Denná masáž spriadala medzi dvoma ženami nové vlákna priateľstva. Ich srdcia sa zmenili.
Svokra si všimla, že nevesta je nielen pekná, ale aj zdvorilá a veľkodušná.
Liu denne objavovala materské srdce svokry.
Po niekoľkých mesiacoch Liu vlastne zabudla na dôvod denných návštev, teda kvapiek ružovej tekutiny v čaji a masáži.
To všetko sa vzájomným pričinením, hlbokými rozhovormi a nežnosťou premenilo na pokojný a milý návyk.
No jedného dňa si zrazu spomenula na všetko, keď svokra nevinne povedala: „Tak nám je spolu dobre. Aká škoda, že ja musím umrieť skôr ako ty...“
Liu vstala a rozbehla sa za starým čarodejníkom, aby jej dal protijed. Padla na kolená a prosila ho. Vysvetlila mu, čo sa stalo a ako sa jej srdce zmenilo.
Starec sa usmial a povedal: „Tekutina, ktorú som ti dal, je iba vodička z lupeňov ruže.
Pravý protiliek na jed nenávisti, ktorú si mala v sebe, bola každodenná masáž. Keď sa pozeráš niekomu do očí, si mu blízko. Keď sa s ním rozprávaš, nemôžeš ho nenávidieť.“
Zaujímavá veta, ktorú povedal tento múdry muž.
Uznávame to, čo je napísané v žalme 133:
„Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú! Ako výborný olej na hlave, čo steká na bradu, Áronovi na bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. Ako rosa Hermona, čo padá na sionské vrchy. Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky.!
Pretože tam, kde sú ľudia spolu, môžu si všetko vydiskutovať, v prítomnosti druhých nevznikajú klebety, lebo tam sú. Nevznikajú ani falošné chýry, lebo si môžu všetko vysvetliť.
Ale nie vždy prítomnosť druhého vedie k takej spokojnosti, niekedy práve čím sa ľudia stretávajú tým sú k sebe horší.

Ako to zniesť, keď ma ten iný deptá, nivočí moje dobré snahy?
Súhlasíme s múdrosťou prísloví, ktorá hovorí:
Vľúdna odpoveď odvracia prchkosť, ale urážlivé slovo vzbudzuje hnev. Jazyk múdrych dáva dobré poznanie,
ale ústa bláznov chrlia bláznovstvo. Na každom mieste sú oči Hospodinove, ktoré pozorujú zlých aj dobrých.“ (Príslovia 15 : 1 - 3)
 
Autor: Ondrej Rišiaň - Dátum: 04.09.2017

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu