MOSR
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Kutuzovova 8
832 47 Bratislava

www.mosr.sk
tlacove@mod.gov.sk

NANEBOVSTÚPENIE


Ev. Lukáša 24, 50-53 verš

Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. A keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba.  A oni sa Mu poklonili a vrátili sa s veľkou radosťou do Jeruzalema a boli stále v chráme, chváliac Boha a dobrorečiac Mu. 

Ev. Jána 14, 1-3 verš

Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prídem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli.

Pre mnohých nie je asi nič horšie, ako lúčenie. Učeníci Pána Ježiša Krista sú v nezávidenia hodnej situácii. Pred „pár“ dňami smútili nad Kristovou smrťou, ktorú razom prekonalo Kristovo vzkriesenie. Čakali by sme, že tu to skončí. Emocionálne výkyvy človeku neprospievajú. Boh však vie najlepšie čo človek zvládne a čo nie. Čo človeku prospeje, alebo nie.  Tak aj tento čas „Vstúpenia“ prísť musel a priniesol so sebou  novú silu veriť.

Prvý krát, keď Kristus „opustil“ svojich učeníkov, spôsobila Jeho smrť zdesenie, ktoré pretrváva aj pri Jeho vzkriesení. Učeníci si myslia, že vidia ducha. Rozutekali sa. Skryli. Dnes je to však iné! Kráčajú s Ježišom Kristom, ktorý dvíha ruky a žehná. Vždy keď Kristus žehná prichádza rozmnoženie.  Chlebov, rýb. Radosti a odvahy. Tento „druhý odchod“ Ježiša Krista teda má skutočne iný, Boží, význam v živote človeka.

Žalmista prosí Hospodina, aby prepálil jeho ľadviny(Žalm 26). Na skúšku. Podobne je to s Kristovým vstúpením na nebesá. Keď pôsobil na zemi učeníci prechádzali rôznou formou vyučovania a teraz je čas na skúšku. Kristus vstupuje, aby zaujal miesto, ktoré mu odjakživa právoplatne patrí. A pre učeníkov nastáva čas ukázať komu uverili, čo sa naučili. Pre učeníkov je čas prepáliť.  Až do teraz by sme im mohli „závidieť“ Kristovu telesnú prítomnosť a popod nos si hundrať- im sa dobre verí, keď je s nimi Kristus. No vstúpením sa stávajú takými ako my. Blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili. Dozrel čas prinášať ovocie sami za seba, a predsa na slávu Božiu. A ako spoznávame v Božom slove, toho ovocia nebolo málo.

Kristovo vstúpenie však so sebou nesie aj iný aspekt. Učeníci nezostávajú na tejto zemi len ako skúšaní, prenasledovaní. Ježiš Kristus svojim vstúpením šiel, ako sám povedal, pripraviť miesto. Učeníci tu zostávajú možno v neľútostnej situácii, ale zostávajú ako tí, ktorí majú budúcnosť a nádej. Čo je ich budúcnosťou? Čo je ich nádejou? Miesto v Božom kráľovstve pokoja a lásky. Miesto po Božej pravici. Pohľad na takúto budúcnosť dodáva silu k vytrvalosti a vernosti.

Vstúpenie Ježiša Krista bolo zemským opustením učeníkov, ale nebolo to konečné, večné opustenie. Stále zostali pod Jeho žehnajúcimi rukami a s pohľadom na to nové miesto po Jeho boku. Dnes to nie je iné. Nevidíme tvárou v tvár Pána Ježiša a predsa máme vieru a nádej. Vieru, že aj keď náš telesný zrak ho nevidí je s nami. Vieru, že Jeho žehnajúce ruky sú obrátené na tých, ktorí kráčajú s Ním. Máme však aj nádej, že to miesto v Božom Kráľovstve chystá aj pre nás. Aj pre teba. Aj to tom je Vstúpenie Pána Ježiša Krista na nebesá.
Autor: Vlasta Kovaľová - Dátum: 06.05.2013