MOSR
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Kutuzovova 8
832 47 Bratislava

www.mosr.sk
tlacove@mod.gov.sk

Méjannes le Clap 2017 v znamení Reformácie


top
Sedem dní. Rôzne miesta, krajiny, rôzni ľudia a napriek mnohým presunom a s nimi spojenou únavou predsa požehnaný čas.
Takým bol aj tretí júnový týždeň, ktorý sa pravidelne rok čo rok nesie v znamení stretnutia protestantských vojakov z celej Európy, Ameriky a Afriky vo francúzskom Mejannés le Clap. Tohtoročné stretnutie prebiehalo v dňoch od 20.-27.6.2017. Počas týchto dní sa aj slovenské ozbrojené zložky podieľali nielen na príprave programu, ale mali v ňom aj svoj samostatný vstup.
No prv než prišlo k samotnému stretnutiu národov, slovenská výprava si prišla počas cesty pozrieť a uctiť Pamiatku reformácie do starobylého Augsburgu. V ňom sa zoznámila s históriou mesta, prešla miestami, kde sa prečítalo augsburské vyznanie a v evanjelickom kostole sv. Anny boli vykonané služby Božie nemeckým vojenským duchovným Leandrom Sunkelom. Požehnal nielen cestu tam, priebeh stretnutia, ale aj šťastný návrat domov. Vlastne už v druhý deň putovania bolo zaujímavé sledovať, že hoci na modrom poli vlajky Európskej únie sa nachádza v kruhu dvanásť rovnakých hviezd, ktoré predstavujú všetky štáty EÚ, predsa len stále málo vieme o sebe, o svojich zvykoch, histórii, kultúre. Aj keď nie sme ďaleko od seba a na jednom kontinente. Preto podobné púte z hľadiska odbúravania predsudkov, prípadného budovania sebavedomia majú svoj zmysel.
A potom prišiel deň tretí a s ním slovenská výprava do samotného Mejannés le Clap. Úvodný večer bol spojený so službami Božími, prinesením vlajok všetkých zúčastnených krajín, po ktorom nasledoval ,,Večer národov.“ Každý národ na samostatnom mieste predstavil svoje typické jedlo, suveníry a príchodzí k nemu v neformálnych rozhovoroch spoznávali nielen Slovensko, ale aj jeho ozbrojené zložky.
Počas štvrtého dňa za prísnych bezpečnostných opatrení, v sprievode francúzskej gendarmerie sa príslušníci stretnutia v konvoji autobusov presunuli do Anduze, kde v potestantskom  Grand temple d'Anduze - vo Veľkom kostole Anduze, vykonal služby Božie nemecký evanjelický vojenský biskup Sigurd Rink, v ktorého vysokohodnotnej, až nadčasovej kázni zazneli nasledovné slová: ,, Pieseň "Hrad prepevný", z ktorej sme prvý verš práve zaspievali, je jednou z najznámejších protestantských piesní na svete. Niet divu, že bola preložená do mnohých jazykov, takže ju mohol pred chvíľou spievať každý vo svojom vlastnom jazyku. Jazyk v hymne je dosť bojovný. V piesni sa spieva o „pevnosti", „štítoch", „zbraniach" a "nepriateľovi". Táto pieseň by mohla byť napísaná nami vojakmi. Naše povinnosti zahŕňajú ovládanie zbraní a tiež sme vyškolení na použitie zbraní v konfrontácii počas operácie. Rovnaké veci, ktoré nás chránia, ale môžu tiež ohroziť život, vziať život. Človek, ktorý sa správa ako "nepriateľ", ohrozujúci život, na druhej strane je ľudská bytosť a je rovnako ako my, milovaný Bohom. To nás vedie k tomu, aby sme sa znova opýtali, ako my ako kresťania môžeme súčasne byť vojaci?“ Po návrate do Mejánnes bolo o čom cestou rozmýšľať.
Piaty deň s workshopmi bol už len pracovný, ktorého posledný - šiesty viedol generálny duchovný plk. Marian Bodolló. Téma pracovnej skupiny bola Viera vojaka. A že nemalo ísť len o jednoduché úvahy dokazuje aj zadanie - pozrieť sa na vieru vojaka z hľadiska reformačných: Sola scriptura, Sola fide, Sola gratia, Solus Christus. O tom, že Slováci to zvládli, svedčia aj otázky kolegov z Veľkej Británie, Konga, Holandska. Tu je dôležité vyzdvihnúť aj podporu zo strany vedenia Evanjelickej cirkvi na Slovensku, ktorá zabezpečila prostredníctvom policajného duchovného pplk. Milana Petrulu históriu reformácie na Slovensku vo forme panelovej výstavy a sprievodnými textami k nemu. Hoci sme predpokladali, že seminára sa zúčastní minimum vojakov, záujem prevýšil akékoľvek očakávania. Napokon nás bolo 63.

Posledný šiesty deň bol vyvrcholením záverečnými službami Božími, ktoré vykonala švajčiarska vojenská duchovná služba. V kázni slova Božieho na základe textu zo Žalmu 18-teho zazneli aj tieto úprimné a povzbudzujúce slová zároveň: ,, Nestačí poprášiť svet láskou, ale musíme tiež bojovať v tomto svete, bojovať proti zlu, bojovať v mene obrany spravodlivosti, bojovať proti nenávisti, neznášanlivosti, brániť najslabších. Nedá sa len pozrieť na vraždiaci svet a povedať "Drahé deti, milujem Vás ", alebo" Rob si, čo chceš, ja som bezpečný za mojím múrom". Človek musí bojovať a kresťanská tradícia to vždy takto chápala. Ježiš veľmi nepoužíval vojnový slovník, ale nebol to taký sladký  hipisák vždy usmievajúci so slovami o mieri na perách.“ 
Tohtoročný program bol teda bohatý nielen na duchovné aktivity, ale množstvo stretnutí, rozhovorov, ranných a večerných zamyslení no aj francúzskej kuchyne a neskutočnej atmosféry Stredomoria, akú v danom regióne Provensálsko dokáže ponúknuť. ,, Ak môžem tohtoročné Mejannés hodnotiť, z tých troch, na ktorých som bol, toto bolo zatiaľ pre mňa najlepšie. A myslím, že nielen pre mňa.“ povedal dekan Veliteľstva pozemných síl v Trenčíne npor. Ondrej Rišiaň. V podobnom duchu hovorila aj kadetka Akadémie ozbrojených síl Sarah- Maria Pisarczyk : ,,Bola som príjemne prekvapená atmosférou a pokojom, ktorý tu vládol. Teším sa aj z Augsburgu, kde som sa dozvedela mnohé o histórii evanjelikov. Chcem prísť aj na budúci rok.“

Preto na záver patrí poďakovanie všetkým, ktorí sa podieľali na bezproblémovom zabezpečení podujatia, príprave programu, ale aj osobným angažovaním sa pri oslovovaní jednotlivých účastníkov slovom Božím a modlitbami.

* História stretávania protestantských vojakov začala v roku 1951, kedy sa prvýkrát vojaci vtedajšej Spolkovej republiky Nemecka a Francúzska na tomto mieste modlili za odvrátenie hrozieb novej svetovej vojny. Tohtoročného 66.stretnutia kresťanov-vojakov z viac ako 20 krajín sveta vrátane Slovenska sa zúčastnilo 450 účastníkov, z toho 33 bolo zo Slovenska


Autor: Marian Bodolló, Foto: Milan Gajdoš - Dátum: 28.06.2017