KÁZEŇ NA SVIATOK SV. TROJICE


Priatelia,

vždy, keď v cirkvi slávime sviatok Svätej Trojice si kladiem otázku asi ako väčšina mojich kolegov z radov oltárnych bratov a sestier, ale aj duchovných v silových rezortoch, ako priblížiť obraz Svätej Trojice súčasnému mladému človeku. A nielen jemu.  Navyše, tento obraz troch osôb sa okrem Matúša 28,19 nikde inde v Biblii pohromade nevyskytuje. Jedná sa o notoricky známy text: ,,Choďte teda a zís¬kavaj¬te mi učeníkov vo všet¬kých národoch a krs¬tite ich v meno Otca i Syna i Svätého Ducha.“. Ako teda v kázni alebo zamyslení zachovať živosť a komunikáciu, ktorá je uprostred Trojice a prebieha medzi Bohom, Synom a Duchom Svätým a neskĺzla buď k niečomu lacnému, doktrinálnemu, alebo príliš statickému?

Pozrime sa najprv na samotnú číslovku TRI.V mnohých nás vybudí predstavu siahajúcu až kamsi do detstva - obraz rodiny - alebo v nás vyprovokuje predstavu čohosi stabilného. Neraz bola trojica či už ľudí, zvierat alebo predmetov vďačným námetom rôznych príbehov. No o nich radšej inokedy a na iných miestach.

Skúsme sa najprv zamyslieť nad tým najklasickejším obrazom Trojice. Ako formu ju väčšinou prirovnávame k rovnostrannému trojuholníku. Prípadne trojnožke alebo  NESCAFÉ tri v jednom, VODE, z ktorej môže byť ľad, voda, vodná para. ...A posledne menované je už konečne niečo, čo je v pohybe. Tak, ako aj Boh, ktorý je stále činný skrze Syna a aj Ducha Svätého. Boh činný, milujúci, hľadajúci, napomínajúci,...náš.

Boh je jeden, ale môžeme Ho spoznávať v Jeho troch roliach -osobách. Tak je nám Boh ako Otec. Židia mali bázeň takto o Pánu Bohu hovoriť. Boží majestát im bol svätý. Pred ním si bolo treba vyzuť topánky a zakryť si dlaňou tvár: ,,Keď Hospodin videl, že odbočuje pozrieť sa, zavolal Boh na neho uprostred kra: Mojžiš, Mojžiš! On odpovedal: Tu som. Potom riekol: Nepribližuj sa sem, zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je posvätná pôda. Riekol ďalej: Ja som Boh tvojho otca, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.“ 2M 3,4-6 
Zároveň však židia dobre cítili aj Božiu blízkosť, to, že Boh je človeku nablízku, dokonca tak blízko, že sa môže Boh môže dokonca dotýkať už ľudského bedrového kĺbu: ,,Jákob zo¬stal sám a tu s ním ktosi zápasil, kým ne¬vyšli zore. Keď videl, že ho ne¬premôže, poranil mu bed¬rový kĺb.“1M 32,25.

Už v Starej zmluve nájdeme vyznanie, označujúce Pána Boha za nášho Otca.
Takto Ho nazývať však môžeme len pre zásluhy Jeho Syna a nášho Pána Ježiša Krista. On, Syn Boží, Ježiš Kristus nám sprostredkoval túto Božiu blízkosť. On sám svojmu Otcovi hovoril: Abba (otecko). Cítiť veľkú dôveru a intimitu v takomto oslovení. A aj nám umožnil, aby sme k Nemu volali: Otčenáš… Prostredníctvom Ježiša Krista skutočne máme k Bohu tak blízko, ako môžeme mať blízko len k vlastným rodičom…A to je myslím v týchto dňoch, obraz pokojnej Božej rodiny to najviac, čo by sme chceli mať aj vo vlastných domácnostiach.

Avšak táto blízkosť sa netýka len minulých dejov, len dávnych vyprávaní, spomienok a zožltnutých stránok Biblie. Boh nie je len minulý, ale aj prítomný, prítomný nám tu, vo svete. Je ako vzduch, ktorý nie je vidieť, a napriek tomu ho je tu plno. Ako dych, čo oživuje, je ako inšpirácia pozdvihujúca dobré myšlienky a vädnúci rozum.
Je Duch, Duch svätý. To je Jeho meno. Tým skutočne je. Ozrejmujúcim nám všetky duchovné veci, ale najmä nám umožňuje rozumieť mnohému v Biblii. Taký je teda Pán Boh: Otcom, Synom i Duchom Svätým. Božie meno totiž nie je nejakým slovníkovým heslom, ale je vždy vyjadrením nejakého deja- pohybu, a to spravidla deja záchrany. Pohybu a premeny, o ktorej som hovoril na začiatku. Preto betlehemská matka Mária pomenovala svojho syna Jošua – Ježiš. Čo znamená záchranca. Ten, ktorý vyslobodzuje z akejkoľvek poroby a poviazanosti. A potom mu ešte udelili titul Mesiáš -Kristus, čo znamená Spasiteľ a tiež záchranca. Teda to meno znie: Záchranca. Záchranca, Spasiteľ celého sveta aj Záchranca každého z nás.
Autor: Marián Bodolló - Dátum: 29.05.2012

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu