Ježišov príchod a odchod

Obrázok k článku
16  O chvíľu ma už neuvidíte a o chvíľu ma opäť uvidíte.   17  Tu si niektorí z jeho učeníkov medzi sebou hovorili: Čo to znamená, keď nám hovorí: O chvíľu ma už neuvidíte a o chvíľu ma opäť uvidíte, a: Idem k Otcovi?   18  Hovorili teda: Čo to znamená, keď hovorí: O chvíľu? Nevieme, čo hovorí.   19  Ježiš spoznal, že sa ho chcú niečo opýtať, a povedal im: Pýtate sa jeden druhého, prečo som povedal: O chvíľu ma už neuvidíte a o chvíľu ma opäť uvidíte?   20  Amen, amen, hovorím vám, že vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať. Vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť.   21  Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. Len čo však porodí dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že na svet prišiel človek.   22  Aj vy máte teraz zármutok, ale zasa vás uvidím a srdce sa vám bude radovať a vašu radosť vám nikto nevezme.   23  V ten deň sa ma nebudete na nič pýtať. Amen, amen, hovorím vám, keď budete Otca o niečo prosiť v mojom mene, dá vám to.   24  Doteraz ste v mojom mene o nič neprosili. Proste teda a dostanete, aby vaša radosť bola úplná!  (Jn 16,16-24)

Väčšina z nás dokáže tlmočiť rôzne príbehy z Izraelských dejín a nie sú nám neznáme tiež príbehy zo života Pána Ježiša. A samozrejme, vieme o jeho živote to hlavné- Bol ukrižovaný na golgotskom kríži, zomrel ale tretieho dňa bol vzkriesený. Tiež sme už počuli aj o tom, že to urobil pre nás, aby nás vykúpil z našich vín a spasil, zachránil pre večnosť.

To všetko tak dôverne poznáme, učili sme sa, že tomu takto máme veriť.
Skutočne si aj mnoho ľudí myslí, že toto je viera. Veriť to, čo sme sa naučili.
Lenže viera v tom pravom slova zmysle to ešte nie je. Skôr by sme to mohli pomenovať ako presvedčenie. A nmoho ľudí, žiaľ zostane len na tomto stupni. Prejdú náboženským a biblickým vzdelaním, počas církevnych sviatkov dokážu dodržiavať tradície, ale to je všetko. Ak zostaneme pri Ježišovi len ako pri historickej osobnosti, ak nám Ježiš zostane len ako vzor dobrého človeka, ktorý bol ochotný obetovať sa pre druhých, ak sa nás spasenie dotýka len v zmysle – to bolo kedysi a pre tých naozaj hriešnych- môžeme potom hovoriť, že ide o vieru? Dokonca ani súhlas so všetkým, čo sa udialo z nás nerobí veriacich ľudí. Možno hovoriť o biblickom, náboženskom vzdelaní, ale viera to nie je!
VIERA  predsa nie je to čo viem a čo si myslím, ale akí sme, ako sa prejavujeme, ako jednáme , podľa čoho sa riadime, kam smerujeme.

Veriacich z nás nerobia naše vedomosti, ale naše srdce. To srdce, ktoré pozná slová o odpúšťaní, ktoré odpustenie prijíma, ale dokáže tiež odpúšťať. Viera je dať sa Pánu Bohu k dispozícii. V texte nachádzame Pána Ježiša, keď predpovedá svoj odchod. Učeníci doteraz nemali problém veriť veciam, ktoré Pán Ježiš robil, videli zázraky, pretože ich aj sami zažili, verili, že Ježiš je poslaný Bohom, no keď začal hovoriť o svojom odchode a ceste ktorou musí prejsť zdalo sa im to neuveriteľné.

Skôr ako veriť Ježišovi - verili veciam o Ježišovi.

Lenže veriť Ježišovo znamená tiež dôverovať jeho slovu, zveriť mu svoj život, spoľahnúť sa na Neho. Až vtedy môže viera tiež premieňať. Pokiaľ v našej viere zostane miesto len pre pozemského historického Ježiša z biblických príbehov, ak ho nevpustíme do svojho života potom sa z Ježiša nestane náš Spasiteľ, náš Pán.

Autor: Jana Tabačková, Foto: internet - Dátum: 20.04.2015
Hodnotenie:
Čítanosť: 258


Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu