Jediné možné víťazstvo je v Kristovi - zamyslenie na 44. týždeň v roku 2017


Ef-2,1-10

Myslím si, že každý duchovný človek si položí otázku: „idem správnou cestou?“ Je to podstatná otázka, lebo sa nemôžeme zastaviť v bode, kde už viac nehľadáme Božie kráľovstvo a nebudujeme ho. Musíme ho mať v prvom rade v sebe a až potom ho môžeme dávať niekomu inému. Zásada predsa znie: dať môže len ten, kto má. Skúsme si predstaviť, že doma máme hlbokú studňu narazenú na dobrý prameň. Táto voda je čistá, pramenitá a osvieži každého, kto z nej pije. Ale ak sa žila prameňa upchá, voda nepriteká, potom v studni voda zosmradne a nedá sa piť. Zapchalo sa žriedlo, ktoré vode dávalo silu, sviežosť a čistotu.
Od pádu Adama do hriechu musíme konštatovať, že človek prišiel o autoritu, ktorú mu dal Boh. Predtým mal vládu nad zlom, chorobou, svetom, prírodou a celým stvorenstvom. Boh sa delil o svoju autoritu, preto človeku vyhradil pole jeho pôsobnosti. O to všetko človek prišiel svojím hriechom, neposlušnosťou a svojvoľnosťou, keď sám chcel byť ako Boh. Prúd Božieho Ducha sa zastavil, už nemohol pritekať do všetkých oblastí, ktoré mal pod správou padlý človek. Adam a v ňom i celé ľudstvo stratilo svoju autoritu. Príchodom Ježiša Krista na tento svet sa to ale zmenilo. Apoštol Pavol, hovorí o ponebeských oblastiach, kde Boh umiestňuje človeka žijúceho podľa jeho Ducha vo svete. Nie je tam len jedno miesto, ale mnoho miesta, ktoré Boh pripravil pre učeníkov Ježiša Krista a pre všetkých jeho nasledovníkov. Autorita sa v Kristovi vracia do rúk ľudí. Môžeme sa pýtať a kto ju mal dovtedy po páde Adama a Evy do hriechu? Odpoveď je jasná. Zlo panovalo v celej svojej podstate, iba proroci ohlasovali, že príde mesiášska doba. Tá doba prišla v Božom Synovi. Ježiš Kristus dáva svojim  apoštolom opäť do rúk autoritu nad smrťou, chorobou nad zlom a oni ju používajú pri ohlasovaní Evanjelia. Sprevádzajú ich znamenia, chorí sú uzdravení, zlí duchovia opúšťajú postihnutých ľudí a cez ruky apoštolov sa dejú veľké znamenia, ako je to zapísané v knihe Skutkoch apoštolských. Môžeme si povedať, že ten čas už bol a dnes sa nedá opäť vrátiť táto milosť do kruhu Ježišových nasledovníkov. Nás sa to už netýka, doba je iná a sú tu iné možnosti v rámci vedy, techniky a zdravotníctva.  Ale potom sa treba pýtať: Kde zmizla autorita, ktorú nám dáva Ježiš Kristus? Kto ju má opäť v rukách? Komu sme ju prenechali, ak ju my sami neprijímame a nevyužívame?  Alebo to už nie je našou vecou?  My sme však vyslaní svojou cirkvou, aby sme ohlasovali Evanjelium, uzdravovali všetkých, ktorí to potrebujú, lámali sily zla v ľudských životoch a viedli poslucháčov do plnosti moci Evanjelia. Božia moc sa manifestuje pri ohlasovaní Evanjelia a to nezáleží len od nás. 
Stredoveký mysticizmus je za nami a my si uvedomujeme, že skutočne svätý je len Boh.  On nás posväcuje a chce naplniť naše ruky svojimi darmi, podobne ako boli naplnené ruky Árona, keď bol ustanovený do veľkňazského úradu, aby očisťoval národ od neprávostí a zvolával Božie posvätenie  na vyvolený ľud. Ak sa v nás prítok Ducha Svätého zablokoval, lebo sa ten čerstvý prameň živej vody počas nášho života zaniesol, môžeme ho predsa opäť očistiť Božou milosťou. Treba sa nám opäť  úprimne ponúknuť Bohu, aby sme boli služobníci jeho milosti a jeho dobrotivosti tomuto súčasnému svetu, ktorý čaká a očakáva dobu, keď sa boží synovia zjavia, v rovnakej sile ako je to opísané v Biblii! 
Autor: Milan Graus - Dátum: 30.10.2017

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu