"Ja som dvere" - zamyslenie na 42. týždeň v roku 2017


Dvere. To je niečo celkom bežné. Predmet s ktorým sa dennodenne stretáme mnohokrát. Máme dvere na svojom dome, byte, cele. Dvere na skriniach, na aute, práčke, na výťahu.

    Pán Ježiš pri svojom ďalšom predstavení sa použil zvláštne prirovnanie: „Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený.  Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“ Niečo celkom bežné. Ale ako by to vyzeralo, keby nikde neboli dvere? Keby ste napríklad na domoch, bytoch nemali dvere. Asi mnohé z toho, čo doma máte, by ste tam o krátky čas nenašli. Stratil by sa televízor, kávovar, vysávač, zlato a iné cennosti. Dvere sú nevyhnutné. Alebo sa pozrime na vec ešte z inej strany. Čo by bol dom bez dverí? Nič, len štyri steny. A v nich možno len okná. Dom z ktorého sa nedá vyjsť von na slnko, ani vojsť dnu, aby sme sa schovali pred zimou. Dom bez dverí je vo svojej podstate len väzenie. Dvere, ktoré sa dajú otvoriť nám dávajú slobodu, voľnosť.

   Aký by bol život, v ktorom by sme museli žiť ako bez dverí? Presne taký, aký /niektorí/ zažívame vo väzení. Na rok, päť, dvadsať. Život bez dverí je životom bez východiska. Bez neho by sme mohli pozerať von, niekde do krajiny, sveta z druhej strany. Pritom snívať, čo všetko by sa dalo robiť keby sme neboli zatvorení vo vnútri. Trápili by sme sa sami sebou. So svojimi problémami a túžbami. Nevideli žiadne východisko. Ale našťastie pre nás povedal Ježiš: „Ja som dvere.“ On nám pomáha vyjsť zo seba do sveta a v ňom normálne žiť. Nielen smutne pozerať a závidieť.

    Keď on hovorí, že je dverami, je dobré hľadať odpoveď na otázku: Čo za nimi nájdeme? Božie slovo nám jasne hovorí. Za nimi nájdeme milujúceho Boha. Do príchodu Pána Ježiša Krista bolo ľudstvo akoby zatvorené vo väzení. Len štyri steny dookola. Boh – obrazne povedané - urobil otvor a vsadil do neho svojho syna. Potom dvere otvoril a povedal: Poďte von. Na slobodu. Pár biblických citátov: J 3,16; R 8,21; Žid 7,25. Boh nám ide v ústrety cez svojho Syna. Ponúka slobodu. Radosť. Pokoj. Zopakujem: za dverami, ktorými je Pán Ježiš Kristus nájdeme milujúceho Boha.

   Lenže Kristus je aj našimi dverami k iným ľuďom. Môžeme sa na nich pozerať jeho optikou. Prinášať jeho spôsoby zaobchádzania. Nemajme však ilúzie, že všetko pôjde ako po masle. Tak ako sa on stretol s nepochopením, budeme sa kontaktovať aj my. Nie všetko sa stretlo s pozitívnym ohlasom. Najmä mocných tej doby. Jeho prístup však odrážal Boží postoj. Šiel si sadnúť za stôl s vykričanými hriešnikmi. Stretal sa s chudobnými. Znížil sa na úroveň detí. Modlil za tých, ktorí ho nenávideli. Snažil sa dobre robiť nepriateľom. Dvere oddeľujú vonkajší svet od vnútorného. Vonkajší svet od nášho sveta. Náš svet od sveta iných ľudí. Kristus je našimi dverami k iným. Cez ne/ho/ môžeme mať nezištný prístup. Normálny ľudský. Zaujímať sa o suseda. Pozdraviť sa s ním. Pomôcť spolužiakovi, kolegovi, ktorý je v úzkych. Prehodiť pár slov z človekom, ktorého nepoznám, alebo o kom viem veľmi málo. Pomodliť sa druhých. Toto je niečo, čo nás okrem záujmu a chvíle času nestojí skoro nič. Keď sa stretne náš svet so svetom druhého človeka cez Krista je to dobre.
   
    „...Kto vojde cezo mňa, bude spasený.“ Je tu ešte jeden rozmer života. Ten sa nás netýka dneška. Ale budúcnosti. Skoršej alebo neskoršej. Raz budeme prechádzať dverami smrti. Nie je jedno, aké dvere sa raz zavrú za naším životom. Za jednými čaká „plač a škrípanie zubami“. Robme všetko pre to, aby za tými, ktorými budeme prechádzať nás čakal a vítal svätý Boh. Lebo len tam budeme šťastní  a spokojní. Ako povedal Ježiš: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.“ /J 10,10/  Amen.
Autor: Ľubomír Kordoš - Dátum: 16.10.2017

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu