"Ja som chlieb života" - zamyslenie na 40. týždeň v roku 2017


1. Text: J 6,35 - „Ja som chlieb života“

    Zodpovedať otázku: Kto som?, je dôležité. Dieťa Karola a Márie. Poistenec zdravotnej poisťovne ... Poberateľ sociálnych dávok. Prispievateľ do štátnej pokladnice. Kto som, je treba vedieť sám pre seba. Kto som, by mali vedieť aj iní, s ktorými prichádzam do kontaktu.

    Pred dvetisíc rokmi ľudí zaujímalo, kým je Ježiš. Preto v Jánovom evanjeliu máme sedem Ježišových výrokov o sebe. Ježiš sám hovorí, kto je. Prvý výrok, v ktorom sa Ježiš predstavuje znie: „Ja som chlieb života.“    

    Kristus ponúka niečo viac, ako je materiálny chlieb. No zároveň niečo, čo každodenne potrebujeme. To nie je výrobok, ktorý sa dá kúpiť na pultoch v predajniach. Nie je to niečo, ale niekto – je to Boží Syn, ktorý sa dáva ako dar. A dar, ako vieme, je vždycky zadarmo. Nedá sa kúpiť, ani si ho zaslúžiť svojimi skutkami. Len ho prijať. A toto prijatie znamená veriť. Viera je našou slobodnou odpoveďou na Božiu ponuku.

    „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude hladovať a kto verí vo mňa, nebude smädný. Nikdy.“ Hovorí tak trochu obrazne, básnicky – že je chlebom. Chlieb je základná potravina. Na všetkých svetadieloch. Vo všetkých krajinách. Chlieb nevyhnutne potrebujeme pre svoju existenciu. Teda, prenesene na slová, ktoré povedal Ježiš o sebe: aj jeho nevyhnutne potrebujeme pre život. Pôsobí trochu inak ako chlieb pre naše telo. Neposilňuje svalovú hmotu, ale vzťah k nebeskému Otcovi. Dáva nám síce energiu, ale trochu inú: silu „dávať sa Bohu“. Vie, čo skutočne potrebujeme. „Ja som chlieb života.“ Jedine on môže nasýtiť tak, že človek naplní všetky svoje potreby. Nájde zmysel života.

    Ježiš žiadal od tých, čo ho hľadali v Kafarnaume, nový pohľad na seba. Učí, že len cez neho môže človek dosiahnuť plnohodnotný život. Tento pozemský i ten budúci – večný v Božom kráľovstve. No väčšina od neho odišla. Zostali len dvanásti učeníci /6,67/.
     Celými dejinami, až podnes prichádza za Ježišom veľký zástup. V cirkevných matrikách sú zapísané mená rôznych ľudí. Počúvajú Božie slová, čakajú niečo od Krista, a postojom i následným konaním sa rozhodujú. S Kristom alebo bez neho. Naplnil alebo nenaplnil moje očakávania? Ponúkol mi, to čo si myslím, že je pre mňa dostačujúce? Čakám, že mi dá „chlieb“? Martin Luther vo výklade Modlitby Pánovej píše, že „chlebom“ je „pokrm, nápoj, odev, obuv, dom, dvor, pole, dobytok, peniaze, majetok“. Stačí mi pre život len toto?

    „Ja som chlieb života“ – platí aj dnes. Ako keby nám Pán hovoril: Neuspokoj sa len s matériou. Sú nevyhnutné pre existenciu. Ale aj dnes platí, že duša bez viery v Boha je prázdna. Je hladná a nešťastná. Chýba jej pravda, „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie.“ /G 5,22-23a/ Toto všetko /a ešte oveľa viac/ ponúka Ježiš, „chlieb života“.

    Akým chlebom sa budeš sýtiť, tvoja rodina: manželský partner a deti, tvoji kolegovia, záleží len na tebe. Väčšinou sa snažíme vyberať pre seba len to najlepšie. Tak sa správne rozhodni! Amen.
Autor: Ľubomír Kordoš - Dátum: 02.10.2017

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu