Ja som cesta i pravda i život


J 14,6: Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.


Život človeka je často prirovnávaný k ceste, po ktorej kráča človek od kolísky po hrob. Nie je ani tak dôležité to, koľko táto cesta trvá, ako to čím je táto cesta naplnená. Aj Ježiš Kristus hovorí o sebe, že je cestou, potom je v prvom rade pre nás cestou slobody. Je to cesta vykúpenia z otroctva hriechu, na ktorej nám Pán Ježiš ponúka nádej života, lebo On svojim dielom vykúpenia získal pre nás stratený raj.


Bez tejto cesty, teda vlastne bez Krista, by sme navždy zostali v osídlach hriechu, blúdili v temných nociach a lovili v kalných vodách, bez nádeje na záchranu. Iste poznáte športovú disciplínu pomenovanú ako orientačný beh. Pri nej je od štartu vyznačená trať behu až po cieľ. Bežec musí pozorne sledovať značky na trase, aby nepoblúdil. Ak poblúdi potom sa do cieľa nedostane načas, alebo vôbec a boj prehrá. A bez spoľahlivej cesty sa nikto z nás k žiadnemu cieľu nikdy nedostane. Bez spoľahlivej cesty iba blúdime na zložitých križovatkách života.


Slová žalmistu: Vyučím ťa a ukážem ti cestu, po ktorej kráčať máš, radiť ti chcem a moje oko bude bdieť nad tebou, sa v plnom rozsahu potvrdili pri vyvedení Izraelského národa z Egypta. Hospodin vtedy kráčal pred nimi, aby ich viedol cestou, vo dne v oblakovom stĺpe a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli ísť dňom i nocou. (2M 13,21)


Ježiš Kristus prišiel v plnosti času, aby nás pozval z tisícich ciest, vedúcich často do záhuby a zahynutia a ukázal nám tu jedinú, spoľahlivú a správnu cestu záchrany, ktorou je On sám a ktorá nás vždy dovedie bezpečne do cieľa.


Ale nielen to. Pán Ježiš povedal aj , že je pravdou. Zaiste poznáte filozofickú definíciu pravdy, že je to objektívna realita, ktorá existuje mimo nášho vedomia. Keď Ježiš Kristus hovorí o sebe, že je pravdou, tak je to pravda absolútna. Taká skutkom napĺňa definíciu filozofickej pravdy. Tento skutok bol vykonaný na dreve golgotského kríža, kde Pán Ježiš zomrel pre naše hriechy aby nás zmieril s nebeským Otcom. Jeho obeť na kríži bola dokonalá a postačujúca. Každý, kto Ho vo viere prijíma, dosahuje skrze túto absolútnu pravdu ospravedlnenie pred Bohom. Tento mandát nám Ježiš Kristus pripravil a daroval vo svojom vzkriesení. Keď na tretí deň vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie uisťuje nás o tom, že práve vtedy, keď končí telesný život v hrobe, ten nový v Jeho kráľovstve, práve začína.


Keby sme na Pána Krista hľadeli iba ako na historického Ježiša, ktorý sa narodil, žil na tomto svete, zomrel na kríži a bol pochovaný, nič by to pre nás neznamenalo. Ale dôležité pre nás je vedieť a vierou prijať to, že Pán Ježiš nezostal v hrobe, ale na tretí deň vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie. A tak dosiahneme cieľ našej viery: spasenie a život večný. O tom nás Ježiš ako absolútna pravda uisťuje slovami: „Ja žijem, aj vy budete žiť.“A to je tá tretia informácia , ktorú nám Pán Ježiš podáva, keď o sebe vyhlásil: „Ja som život“.


Život a umieranie, to je realita, s ktorou sa v živote bežne stretávame. Väčšina z nás sa preto na život pozerá pragmaticky. Osvojili sme si totiž historickú pravdu o tom, že človek sa jedného dňa narodí a vieme pochopiť aj skutočnosť, že príde čas, keď budeme musieť odísť z tejto časnosti. Ale nám kresťanom do toho zaužívaného pragmatizmu znejú slová Pána Ježiša: „Ja som vzkriesenie i život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keby zomrel. A nik neumiera naveky, kto žije a verí vo mňa.“


Ťažko sa to chápe rozumom. Táto skutočnosť sa môže prijať iba vierou. Iba vierou môžeme prijať to, že absolútna Pravda musela zomrieť, že musela byť preliata nevinná krv, aby nás očistila a obmyla od našich vín a vyslobodila z pod jarma hriechu. Pán Ježiš nás skutočne vykúpil veľmi draho, aby nám zachránil život. Preto je dnes našou svätou povinnosťou stáť na strane Ježiša Krista, byť na strane života a rozhodne sa postaviť proti všetkému, čo ho ohrozuje.


O tejto pravde Božej nám nestačí iba vedieť. Pre nás dnes je dôležité a potrebné túto Božiu pravdu vierou prijať, podľa nej sa v živote správať a konať. A v duchu tejto Božej pravdy svoj život stále správnym smerom orientovali, lebo Pán Ježiš, tak ako je to napísané v závere nášho biblického textu, upozorňuje: „Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa!“

Autor: Jaroslav Balocký - Dátum: 11.06.2008

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu