Božia múdrosť - zamyslenie na 30. týždeň v roku 2017


List Jakuba 1,5: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej.“

Drahí priatelia v Kristovi Ježišovi,
svedkovia proti nemu falošne svedčili. „Počuli sme ho preklínať Mojžiša aj Boha. Tento muž neustále rozpráva proti Božím zákonom. Dokonca sme ho počuli povedať, že Ježiš Nazaretský zničí toto miesto a zruší všetky zvyky, ktoré nám dal Mojžiš.“
Áno drahí čitatelia. Je to príbeh o Štefanovi. Možno si poviete, že tento príbeh nepatrí do teplých júlových dní. Ale skôr na Vianoce, keď si na Štefanovo umučenie spomíname. Ale tento príbeh by mal byť našou každodennou školou Božej múdrosti, trpezlivosti a školou modlitby, keď sa nám nedarí, sme vyčerpaní alebo nám hrozí aj niečo horšie.
Veľkňaz sa obrátil k obžalovanému. „Čo poviete na svoju obhajobu?“ Ten pokojne vstal a jeho jemný tón hlasu sa zmenil. „Vaši predkovia zabili každého, kto sa opovážil hovoriť o príchode Ježiša. A vy pokračujete vo vašich náboženských tradíciách - vy zradcovia a vrahovia, každý z vás. Boží zákon vám bol daný skrze anjelov - ako zabalený dar! - a vy ste ho premrhali!“ Reakciou na to boli výkriky a nadávky, no Štefan ostal neochvejný. Pozdvihol zrak k nebu a vyhlásil: „Och! Vidím nebesia otvorené a Syna človeka stáť po Božom boku!“ Zapchali si uši rukami, hnali ho a vyvliekli von z mesta. Jeden z farizejov menom Saul potichu pozbieral ostatným rúcha, aby ich Štefanova krv nezašpinila.
Štefan aj v čase svojej smrti ostal neochvejný, dokonca sa tešil, že umiera v Kristovi. Čo by sme robili my... Neboli by sme ako Peter alebo ako Judáš?... Vidieť Krista Ježiša, drahí spolubojovníci, keď nám hrozí pohroma a naše dni sú spočítané, je Boží dar. Dar milosti, ktorý sa buduje osobným vzťahom s Pánom Ježišom. Potom práve vtedy, keď sme ohrození, opustení, zradení alebo ponížení, môžeme uvidieť Boha. Na otázku: „Prečo, Pane Bože?“, môže Pán povedať: „A prečo nie? “.  Ak Božiu milosť, danú nám v Kristovi žijeme každý deň, tak sa nebudeme pýtať, ale zoberieme to ako Božiu vec. Z príbehu o Štefanovi vieme, že niektorí ho nechceli počúvať, zapchávali si uši a hnaní nenávisťou vyviedli ho von z mesta a.... kameňovali. Pravdu Božiu však neukameňujeme ani neupálime. Môžeme ju len získať v múdrosti Ducha Svätého. Saul sa najprv zašpinil martýrskou krvou Štefana, ale potom neskôr, po obrátení, keď spoznal Pravdu v Ježišovi, podstúpil martýrsku smrť ako apoštol Pavol a vyznal:  „Lebo mne žiť je Kristus a umrieť zisk.“
Keď začali na Štefanove telo dopadať kamene, vykríkol: „Pane Ježišu, vezmi si môj život.“ Potom si kľakol a nahlas sa modlil, takže všetci počuli: „Pane, neviň ich za tento hriech“ – to boli jeho posledné slová. Potom zomrel.
Zachovať si chladnú hlavu v ťažkých situáciách je to najmúdrejšie, čo môžeme urobiť. Aj obyčajné situácie ako uviaznutie v zápche, zlá známka v škole, potrestanie veliteľom alebo napomenutie v práci, stačia na to, aby sme stratili pokoj. Avšak prejsť nezvyčajne stresujúcimi situáciami si vyžaduje viac ako len zdravý rozum. Vyžaduje si to Božiu múdrosť. Keď Štefan čelil falošným obvineniam, a dokonca stál tvárou tvár smrti, ukázal pravú múdrosť. Netúžil po pomste. Nenadával na svojich žalobcov. Jednoducho sa zameral na to, o čom vedel, že je pravda to, čomu farizeji odmietali uveriť – že Ježiš je Boží Syn. Ten istý Ježiš, ktorý prijal Štefana, keď umieral, prijme aj teba, ak sa budeš riadiť múdrosťou, ktorá pochádza od Boha. Amen.

Parafrázované podľa Skutkov Apoštolov 6, 11 – 7,60
Autor: Viktor Sabo - Dátum: 24.07.2017

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu