Boh je láska


„Boh je láska.“ Tak  znie snáď tá najkratšia, ale i najkrajšia definícia Boha tak, ako nám ju podáva svätopisec Ján. Neexistuje nič, čo by ho výstižnejšie charakterizovalo. Zostáva nám však ešte odpovedať na otázku, čo je to vlastne láska.

Ak chceme o láske zodpovedne hovoriť, musíme si v prvom rade uvedomiť, že jej najpodstatnejším atribútom je pravda. Áno, pravda je základom lásky, z nej láska vychádza a k nej aj smeruje. Veď aj apoštol Pavol hovorí: „láska sa raduje z pravdy“, a Ježiš neváha o sebe povedať: „Ja som cesta, pravda a život.“ Z toho dôvodu je na jednej strane láska milosrdná a odpúšťajúca, no na druhej strane prísna a nekompromisná. Nemôže totiž tolerovať nič, čo by sa protivilo pravde, žiadnu faloš, žiadne zlo. Milujúci je rodič, ktorý je na svoje dieťa prísny, pretože nemôže súhlasiť s tým, aby sa v jeho srdci zakorenilo akékoľvek zlo a milujúci je Boh, Ježiš Kristus, ktorý na jednej strane hovorí, že prišiel volať hriešnikov a nie spravodlivých, no na druhej strane tým, čo tvrdošijne odporujú pravde, adresuje slovko „beda“ a v podobenstve o zlých vinohradníkoch dokonca vyvolenému národu hovorí: „Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá národu, ktorý bude prinášať úrodu.“

Nie sú však tieto slová adresované aj nám kresťanom? Máme právo sa pred Bohom i ľuďmi pýšiť, že sme vyznávači pravej viery, že sa aktívne a pravidelne zúčastňujeme bohoslužieb a rozličných cirkevných aktivít, keď sa slovami i skutkami len pripodobňujeme okoliu v jeho pretvárke a ľahostajnosti voči pravde? Nie, Ježiša pramálo zaujíma akého sme vierovyznania, akých a koľkých bohoslužieb sa zúčastňujeme, ale či za nás hovoria skutky lásky, alebo nie. „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili“- to je jediné kritérium Kristových učeníkov a vskutku na ničom inom ani nezáleží. Ak, ako kresťania, stratíme vôľu a chuť spoločne bojovať proti všetkému, čo blíži a ponižuje akéhokoľvek človeka, potom práve nám patrí Ježišovo varovanie: „Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa tým, ktorí budú prinášať úrodu“ a Ján Krstiteľ nám k tomu ešte dodáva: „Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: »Naším otcom je Abrahám!« - lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov.“

Berme vážne varovanie Božej lásky a buďme pre všetkých soľou a svetlom, pretože to je naše povolanie a najdôležitejšia úloha.   

Autor: Vlastimil Šulgan - väzenský pastor - Dátum: 25.01.2009

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu