ADVENT - ROŽDESTVENSKÝ PÔST


Advent je obdobie očakávania príchodu, narodenia Ježiša Krista, Syna Božieho na tento svet. Západná, katolícka cirkev toto obdobie nazýva adventom na východe zasa  predstavuje obdobie, ktorú východná, pravoslávna cirkev nazýva obdobím roždestvenského pôstu (obdobie pôstu pred narodením Krista). Je jedno, ako toto obdobie nazývajú veriaci jednotlivých cirkví, znamená jedno a to isté – radosť, šťastie, porozumenie, milosrdenstvo, lásku – pre každého. Nezáleží na tom v akom časovom rozmedzí sa to vykonáva je dôležité, v akom duchu to prežijeme a čo všetko to  pre nás znamená.

Čo znamená  pre mňa advent - roždestvenský pôst? 
Prvé slová, ktoré zazneli z úst Stvoriteľa, keď ešte všade vládla tma, chaos znel nasledovne: „ Nech je svetlo.“. Na počiatku bolo potrebné aby vzniklo fyzické svetlo, aby v priestore a čase na tejto drobnej planéte  vznikol život. V žiare tohto svetla sa objavilo na tejto planéte najmilšie Božie stvorenie, ktoré sa vydalo na cestu podmaniť si tento svet: človek.
Boh však nielen vonkajšie fyzické svetlo daroval pre človeka, ale zapálil v jeho srdci aj plameň vnútorného, duchovného  svetla, keď vdýchol do z blata vytvoreného ľudského tela svojho Nesmrteľného Ducha.
Dni a noci sa striedali nekonečne a svetlo neochvejne prevládlo tmu, ale napriek tomu vnútorné svetlo v ľuďoch, čím ďalej tým viac vyhasínalo. Nastal čas, keď sa ľudstvo tápalo  v bahne hriechu a nemalo iného východiska než volať o Božiu pomoc, ktorú On neodoprel a znova vystrel svoju pomocnú ruku a neopustil svoje stvorenie.
Lebo nie preto stvoril Boh  také „dokonalé“ stvorenie, aby ho opustil a sledoval jeho utrpenie a osud, ale preto aby bol účastný Jeho lásky. Posiela proroka, aby v srdci človeka zapálený plameň horel ešte väčšmi a tak ohlasoval Jeho ľudu: „Ľud, čo kráča vo tmách, uvidí veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine temnoty, obyvateľmi kraja zažiari svetlo.“ (Iz, 9,1) Toto Božie Svetlo, prijme ľudské telo a ako Človek bude žiť medzi ľuďmi, aby dokázalo, že Stvoriteľ nezabudol na svoj prísľub: „Hľa panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel. Boh je s nami.“ (Iz, 7,14; 8,10).
Noc, keď Svetlo sveta prijalo na seba ľudské telo - a v judejskom Betleheme sa narodilo ako Syn Boží a náš Pán Ježiš Kristus - je v dejinách kozmu najvznešenejším momentom od času kedy zaznelo: „Nech je svetlo“. Lebo, ako skrze Božiu výzvu vznikol svet, tak iba  skrze narodenie Ježiša Krista  je schopné ľudstvo pochopiť plán Boží, ktorého je aj ono účastníkom.
Narodením Ježiša Krista druhý krát zaznela Božia výzva:  „Nech je svetlo“. Svetlo, ktoré nielen Slnko rozžaruje, ale svetlo, ktoré žiari v srdciach každého človeka. Plameň, ktorý v ľudskom srdci zažiaril, horí a bude aj horieť naveky, lebo sa živí Evanjeliom.
My kresťania neochvejne veríme, že Boh Stvoriteľ nám dá, aby sme počuli Jeho slová „Nech je svetlo“. On, ktorý na počiatku stvoril svetlo, podľa slov prvých veršov knihy Genezis, a toto svetlo  druhý krát vznietil narodením svojho Jednorodeného Syna Ježiša Krista, ho vznieti aj tretí krát. Záleží iba na nás, aby  sme objavili v každom človeku samotného Krista a mali v úcte jeho osobnosť. Závisí iba od nás, či chceme zvíťaziť nad zlom, tmou a chceme, aby Svetlo sveta prinieslo aj medzi nás lásku a potešenie.

Po zamyslení sa nad týmito slovami je čas, aby sme  sami odpovedali na položenú otázku: Čo pre mňa znamená advent - roždestvenský pôst?
Záleží, iba  na mojej osobe, ako ho chcem a ako ho budem prežívať.
Autor: Simon Czap - Dátum: 26.11.2012

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu