MOSR
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Kutuzovova 8
832 47 Bratislava

www.mosr.sk
tlacove@mod.gov.sk

Infoservis


"Ja som dvere" (Jn 10,9) - zamyslenie


Dátum:16.10.2017
Správa:
J 10,9 – „Ja som dvere

     Dvere. To je niečo celkom bežné. Predmet s ktorým sa dennodenne stretáme mnohokrát. Máme dvere na svojom dome, byte, cele. Dvere na skriniach, na aute, práčke, na výťahu.

    Pán Ježiš pri svojom ďalšom predstavení sa použil zvláštne prirovnanie: „Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený.  Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“ Niečo celkom bežné. Ale ako by to vyzeralo, keby nikde neboli dvere? Keby ste napríklad na domoch, bytoch nemali dvere. Asi mnohé z toho, čo doma máte, by ste tam o krátky čas nenašli. Stratil by sa televízor, kávovar, vysávač, zlato a iné cennosti. Dvere sú nevyhnutné. Alebo sa pozrime na vec ešte z inej strany. Čo by bol dom bez dverí? Nič, len štyri steny. A v nich možno len okná. Dom z ktorého sa nedá vyjsť von na slnko, ani vojsť dnu, aby sme sa schovali pred zimou. Dom bez dverí je vo svojej podstate len väzenie. Dvere, ktoré sa dajú otvoriť nám dávajú slobodu, voľnosť.

   Aký by bol život, v ktorom by sme museli žiť ako bez dverí? Presne taký, aký /niektorí/ zažívame vo väzení. Na rok, päť, dvadsať. Život bez dverí je životom bez východiska. Bez neho by sme mohli pozerať von, niekde do krajiny, sveta z druhej strany. Pritom snívať, čo všetko by sa dalo robiť keby sme neboli zatvorení vo vnútri. Trápili by sme sa sami sebou. So svojimi problémami a túžbami. Nevideli žiadne východisko. Ale našťastie pre nás povedal Ježiš: „Ja som dvere.“ On nám pomáha vyjsť zo seba do sveta a v ňom normálne žiť. Nielen smutne pozerať a závidieť.

    Keď on hovorí, že je dverami, je dobré hľadať odpoveď na otázku: Čo za nimi nájdeme? Božie slovo nám jasne hovorí. Za nimi nájdeme milujúceho Boha. Do príchodu Pána Ježiša Krista bolo ľudstvo akoby zatvorené vo väzení. Len štyri steny dookola. Boh – obrazne povedané - urobil otvor a vsadil do neho svojho syna. Potom dvere otvoril a povedal: Poďte von. Na slobodu. Pár biblických citátov: J 3,16; R 8,21; Žid 7,25. Boh nám ide v ústrety cez svojho Syna. Ponúka slobodu. Radosť. Pokoj. Zopakujem: za dverami, ktorými je Pán Ježiš Kristus nájdeme milujúceho Boha.

   Lenže Kristus je aj našimi dverami k iným ľuďom. Môžeme sa na nich pozerať jeho optikou. Prinášať jeho spôsoby zaobchádzania. Nemajme však ilúzie, že všetko pôjde ako po masle. Tak ako sa on stretol s nepochopením, budeme sa kontaktovať aj my. Nie všetko sa stretlo s pozitívnym ohlasom. Najmä mocných tej doby. Jeho prístup však odrážal Boží postoj. Šiel si sadnúť za stôl s vykričanými hriešnikmi. Stretal sa s chudobnými. Znížil sa na úroveň detí. Modlil za tých, ktorí ho nenávideli. Snažil sa dobre robiť nepriateľom. Dvere oddeľujú vonkajší svet od vnútorného. Vonkajší svet od nášho sveta. Náš svet od sveta iných ľudí. Kristus je našimi dverami k iným. Cez ne/ho/ môžeme mať nezištný prístup. Normálny ľudský. Zaujímať sa o suseda. Pozdraviť sa s ním. Pomôcť spolužiakovi, kolegovi, ktorý je v úzkych. Prehodiť pár slov z človekom, ktorého nepoznám, alebo o kom viem veľmi málo. Pomodliť sa druhých. Toto je niečo, čo nás okrem záujmu a chvíle času nestojí skoro nič. Keď sa stretne náš svet so svetom druhého človeka cez Krista je to dobre.
   
    „...Kto vojde cezo mňa, bude spasený.“ Je tu ešte jeden rozmer života. Ten sa nás netýka dneška. Ale budúcnosti. Skoršej alebo neskoršej. Raz budeme prechádzať dverami smrti. Nie je jedno, aké dvere sa raz zavrú za naším životom. Za jednými čaká „plač a škrípanie zubami“. Robme všetko pre to, aby za tými, ktorými budeme prechádzať nás čakal a vítal svätý Boh. Lebo len tam budeme šťastní  a spokojní. Ako povedal Ježiš: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.“ /J 10,10/  Amen.
 
Obrázok:top
Autor:Ľubomír Kordoš
Autor foto:internet
Autor video:
Top správa:Áno
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Áno
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Pietna spomienka na obete hôr a sadenie stromu reformácie


Dátum:12.10.2017
Správa:
Na symbolickom cintoríne v Žiarskej doline neďaleko Žiarskej chaty sa každoročne konajú pietne spomienky na obete Západných Tatier. Dňa 8. októbra 2017 na tomto mieste organizovali členovia dobrovoľnej a profesionálnej Horskej záchrannej služby už 23. takúto spomienku na ľudí, ktorí prišli o život v Božej prírode majestátnych Západných Tatier. Poľskí záchranári prišli spolu s nami spomínať na dve obete, ktoré v miestnych vrchoch zahynuli na poľskej strane.  Náčelník Horskej záchrannej služby oblastného strediska Západné Tatry Roman Švanda však s radosťou konštatoval, že na slovenskej strane nezahynul toho roku vďaka Bohu ani jeden človek, hoci záchranári za tú dobu absolvovali 98 záchranných akcií. 

V programe pietnej spomienky nechýbala ani tradičná ekumenická pobožnosť, ktorú spolu s katolíckymi duchovnými MV SR Jánom Dubeckým a Marcelom Senderákom slúžili evanjelickí duchovní - Ján Paciga (MV SR), Viktor Sabo (OS SR) a domáci zborový farár zo Smrečian Ján Šípka. Policajný duchovný Ján Paciga vo svojom príhovore na základe slov Písma svätého z  Jánovho evanjelia (8,36) "Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.", vyzdvihol krásu Božieho stvorenie v tatranskom prostredí, kde človek hľadá oddych, upokojenie, či slobodu. A hoci tu človek nachádza aj bolesť a smrť, môže si byť istý slobodou Božích detí, ku ktorej nás Pán Ježiš vedie aj cez ťažšie chvíle v živote. Poprial tiež návštevníkom hôr, aby zo svojej slobodnej vôle danej od Boha robili tie správne rozhodnutia a správne kroky, ktoré im budú na osoh nielen v horách, ale tiež pre celý časný život a predovšetkým pre večnosť.

Hoci na Žiarskom symbolickom cintoríne vďaka Bohu v tomto roku nepribudla žiadna nová tabuľka s menom nebohej obete Západných Tatier, pribudol tu v tento deň v nadmorskej výške viac ako 1200 mnm najvyššie položený slovenský STROM REFORMÁCIE- borovica LIMBA. Pri príležitosti 500. výročia Lutherovej reformácie ho v závere pietnej spomienky v areáli symbolického cintorína zasadili spolu s členmi Horskej záchrannej služby prítomní duchovní Úradu ekumenickej pastoračnej služby MV SR, ako aj štátny tajomník MV SR Rudolf Urbanovič, primátor mesta Liptovský Mikuláš Ján Blcháč, domáci náčelník Horskej záchrannej služby Roman Švanda, riaditeľka Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši Eva Krajčiová a ďalší hostia. Iniciátorom zasadenia stromu reformácie na tomto mieste bol riaditeľ Úradu ekumenickej pastoračnej služby MV SR Milan Petrula. Vďaka za pomoc pri realizácii patrí aj členom Oblastného strediska Horskej záchrannej služby Západné Tatry a všetkým prítomným patrí poďakovanie za účasť a podporu.

K dôstojnej a priateľskej atmosfére pietnej spomienky a sadenia stromu reformácie prispeli svojou ľudovou hudbou a spevom aj Goralskí hudobníci z Poľska a domáci zborový spevokol zo Smrečian, ktorý piesňou celé podujatie uzavrel. Prítomní sa rozišli s prianím, aby Pán Boh sprevádzal a chránil aj všetkých návštevníkov a milovníkov hôr kdekoľvek na svete.
Obrázok:top
Autor:Ján Paciga
Autor foto:Ján Paciga
Autor video:
Top správa:Áno
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Nie
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Príhovor pri príležitosti 73. výročia dňa hrdinov Karpatsko-Duklianskej operácie


Dátum:12.10.2017
Správa:
Evanjelium podľa Jána 1,4-5: „V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila.“

Vaša excelencia pán prezident SR, vážený pán predseda NR SR, pán premiér, vážený pán minister obrany SR, ctené excelencie, generalita OS SR, drahí účastníci hrdinovia, Karpatsko – Duklianskej operácie, vážené dámy a páni, prítomní bratia a sestry.
Dnes si v pokore a piete chceme živo spomenúť na hrdinské činy vojakov, účastníkov bojov, ktoré prebiehali na tomto mieste. Myslím si, že Dukla by sa aspoň raz do roka mohla volať hlavným mestom našej krásnej krajiny Slovenska.
Práve dnes je toto hlavné miesto, miestom našej úcty, poďakovania, piety, vážnosti a aj modlitby. Duklu by sme mohli nazývať dnes aj vlasť. Hoj vlasť moja,  ty zem drahá,  Dukla skropená krvou našich predkov...
Vlasť, za ktorú tu mnohí vojaci a dobrovoľníci vyliali svoju krv a obetovali to najcennejšie – svoje  životy  na oltár slobody, vlastenectva, odvahy a viery v Pána Boha. Toto miesto, táto brána do našej vlasti sa otvorila a jej obyvateľstvo týmto činom začalo  povstávať proti fašizmu, nacizmu a proti nemeckej okupácii a vojne.
Dnes by sme všetci potrebovali vcítiť sa do udalostí Dukly pred 73 rokmi , potrebovali by sme viac cítiť vlasť vo svojich srdciach, a to od najmladších až po najstarších. A zavesiť  napríklad svoju lásku k vlasti na facebook,  poslať do správ, pretože vlasť je len jedna a treba si ju chrániť. Chrániť a pripomínať si treba jej  históriu, aby sa niektoré udalosti neopakovali. Písať o historických udalostiach v učebniciach na školách, kázať o tom a robiť osvetu.  Už len informácia, že  v tejto  vojenskej operácii v období od 8. septembra 1944 do 27. októbra 1944 zahynulo približne 21 000 sovietskych a 1800 československých bojovníkov a  ranených  tu bolo 88 000 vojakov, je alarmujúca a je výstrahou pre ďalšie pokolenia.
Keď som tohto roku počas vyvedenia kadetov AOS zorganizoval v júli na Lešti nočný sviečkový pochod z Brožkovho prameňa až k pomníku padlým rumunským vojakov na Oremovom Laze,  nepotrebovali  sme slová. Obklopení tmou sme  kráčali so svetlom v ruke, v nádeji.  Precítili sme symbol svetla v tme, symbol života v smrti, symbol víťazstva v porobe.
Títo a aj všetci padlí vojaci na Slovensku pochodovali so zbraňou v ruke. My sme pochodovali so svetlom.  Svetlo je silná a mocná zbraň. Chráňme si ho. Ak niekomu zhasla svieca a ocitol sa v tme, mal vedľa seba kamaráta, od ktorého si ju mohol opäť zapáliť.
Aj my  sme dnes tu pri tomto majáku slobody, zapaľujeme  sviecu úcty v pokore. Svetlo lásky k blížnemu, ktorý nás potrebuje. „Nikdy nevieš drahý človeče, či aj tebe nezhasne raz svetlo. A v tej chvíli máš pri sebe človeka, od ktorého si sviecu, nádej do života zapáliš. Nechoď a nekráčaj sám. I to sa môže stať, že si sviecu nebudeš mať od koho zapáliť“.
Je tu však ešte večné Svetlo Pán Ježiš. Svetlo sveta, ktorý nás povzbudzuje a dáva nám nádej. Nádej, že po boji tohto života dosiahneme večnú vlasť, otčinu v nebesiach. Tú otčinu,  ktorú nám svojou smrťou na Golgote a svojim vzkriesením vydobyl pre nás Ježiš. Tú otčinu, tú zem, v ktorej sú i všetci tí ,ktorí tu bojovali za našu vlasť. V nebeskej vlasti v náručí Božej.
„V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila.“
Ježiš je tvoje, moje, naše svetlo. AMEN
Obrázok:top
Autor:Viktor Sabo
Autor foto:Viktor Sabo
Autor video:
Top správa:Áno
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Nie
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Policajný a hasičský výstup vo Vysokých Tatrách - 9. ročník


Dátum:29.09.2017
Správa:
Posledný septembrový víkend sa  v nádhernom prostredí Vysokých Tatier stretlo 242 účastníkov  policajného a hasičského výstupu s cieľom zdolať tentoraz  vrchol Slavkovského štítu.  Krásna akcia, ktorá  už má svoju tradíciu  a tento rok sa konala už deviatykrát, opäť  zaujala možnosťou pobudnúť v prírode, s kolektívom, rodinou či partiou ľudí, ktorí mali spoločný cieľ.
Téma „cieľ“ nás sprevádzala aj oficiálnym začiatkom výstupu, ktorý sme  spoločne zahájili na Hrebienku, oficiálnym úvodom a spoločnou fotografiou. Aj keď bol cieľ – Slavkovský štít - jasný od začiatku samotných príprav na výstup, poveternostné prognózy a podmienky v deň výstupu, spoločne s odporúčaním Horskej záchrannej služby nám nedovoľovali tento cieľ dosiahnuť. Aj napriek tomu sme sa  stretli v hojnom počte a v úvodnom slove sme mohli počuť, že nie len  cieľ je dôležitý ale aj samotná cesta. Cesta, prostredníctvom ktorej môžem budovať vzťahy, na ktorej sa so svojim blížnym môžem porozprávať v inej atmosfére, inom prostredí, ako len pracovnom, cesta, na ktorej sa môžem zdieľať, na ktorej môžem dávať i prijímať uistenie, že na svojej životnej púti nie som sám.
Okrem toho sme si pripomenuli, že v živote ide o viac, ako len o túru na vrchol. Mnohokrát sa musíme popasovať so závažnými životnými okolnosťami, ktoré prichádzajú. Vtedy potrebujeme oporný bod, vieru, ktorá pomôže človeku, aby v ťažkých chvíľach nezatrpkol, ale naopak, skrze skúšky rástol a stával sa vnímavejším a láskavejším voči potrebám druhých.
Po úvodnom slove, odznela modlitba a požehnanie na cestu. Horská záchranná služba pre nepriaznivé poveternostné podmienky odporučila ísť maximálne po Téryho prípadne Zbojnícku chatu. Našli sa aj odvážlivci, ktorí tam zavítali, no väčšina účastníkov zvolila nenáročnú trasu na Zamkovského chatu. Napriek počasiu si každý účastník užil nielen prírodu ale aj vzájomné spoločenstvo na trase, na ktorú si trúfol. Vďaka Pánu Bohu sme sa všetci, obohatení o spoločné zážitky,  mohli živí a zdraví stretnúť na východzom stanovisku – Hrebienku. V nedeľu sa niektorí mohli stretnúť aj na Službách Božích v evanjelickom kostole v Starom Smokovci, ktoré slúžil domáci evanjelický farár Pavel Kušnír spolu s riaditeľom Úradu ekumenickej pastoračnej služby MVSR pplk. Mgr. Milanom Petrulom. Aj týmto spôsobom sme mohli poďakovať Pánu Bohu za spoločne strávený čas.
Už teraz sa tešíme na budúci jubilejný 10. ročník výstupu, ktorý bude podporený aj zahraničnou účasťou  v termíne 28-30.september 2018 so zaujímavou trasou zo Štrbského plesa na Štrbský štít. Tento končiar nie je značkovanou turistickou trasou, preto určite výstup naň bude zaujímavý.  Prípravy na ďalší ročník začínajú už v najbližších dňoch a už teraz naň všetkých srdečne pozývame.
Obrázok:top
Autor:Milan Petrula
Autor foto:Milan Petrula
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Nie
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Predseda ERC na návšteve Horskej záchrannej služby a ozbrojených zborov v PSK


Dátum:29.09.2017
Správa:
V rámci spoznávania práce duchovných ekumenickej pastoračnej služby (EPS) v ozbrojených zboroch  vykonali  27. septembra 2017 návštevu Horskej záchrannej služby (HZS) a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove generálny biskup ECAV na Slovensku predseda Ekumenickej rady cirkví v SR doc. PhDr. Miloš Klátik, PhD. a generálny duchovný OS a OZ SR plk. ThDr. Marian Bodolló. Na miestach, kde pôsobia duchovní  EPS mjr. Mgr. Matúš Vongrej, evanjelický farár a kpt. Mgr. Stanislav Depta, kazateľ Bratskej jednoty baptistov ich sprevádzali riaditeľ Úradu EPS MV SR pplk. Mgr. Milan Petrula a riaditeľ Úradu EPS GR ZVJS mjr. Mgr. Ján Šefčík.
Počas návštevy HZS oboznámil týchto predstaviteľov cirkevných inštitúcií s históriou horskej záchrany na území Slovenska riaditeľ plk. Ing. Jozef Janiga. Zároveň im predostrel systém práce horských záchranárov ako aj niektoré problematické aspekty práce.  Generálny biskup vyjadril uznanie všetkým, ktorí pomáhajú zachraňovať ľudský život, neraz ohrozujúc vlastné zdravie alebo dokonca život.  Na Riaditeľstve HZS si prezrel aj operačné stredisko, ktoré slúži na prijímanie tiesňových hovorov ako ja vysielanie záchranárov na akciu.
V histórii fungovania HZS  išlo o prvú návštevu biskupa Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku na Riaditeľstve HZS. 
HZS každoročne dohliada na bezpečný priebeh podujatia Úradu ekumenickej pastoračnej služby MV SR (UEPS MV SR), ktoré pod názvom Celoslovenský policajný a hasičský výstup organizujú duchovní EPS. V tento rok sa konal už jeho 9. ročník. Riaditeľ UEPS MV SR veľmi oceňuje spoluprácu s HZS  nakoľko záchranári sú nápomocní aj pri iných aktivitách UEPS MV SR, ako sú letné tábory pre deti či pietne spomienky na obete hôr. UEPS MV SR pripravuje a aj cestovateľské semináre s cieľom nadväzovania kontaktov v zahraničí a vyslovil v prítomnosti vrcholného predstaviteľa ECAV na Slovensku ako aj Ústredia EPS srdečné poďakovanie za prístup riaditeľa HZS a ochotu byť nápomocným pri aktivitách, ktoré konajú duchovní úradu EPS MV SR.

Po obhliadke Riaditeľstva HZS v Hornom Smokovci nasledovalo stretnutie týchto cirkevných autorít s riaditeľom Krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešove plk. Mgr. Dušanom Sabolom.
V priateľskom ovzduší  sa generálny biskup dozvedel o činnosti Krajského dopravného inšpektorátu, potom nasledovalo uvedenie do problematiky a charakteristiky činnosti polície v Prešovskom kraji, kde pôsobí už spomenutý duchovný úradu EPS MV SR mjr. Matúš Vongrej.
Generálny biskup  ocenil  vytvorenie dostatočného  priestoru pre úspešnú službu policajného duchovného zo strany vedenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru. 
Zo vzájomných rozhovorov o štruktúre krajského riaditeľstva a systéme činnosti Polície vyplynulo  , že policajný duchovný sa podieľa nielen na policajných preventívnych projektoch, či pietnych spomienkach, ale aj vo veľkej miere pomáha pri vyrozumievaní pozostalých pri dopravných nehodách či iných tragédiách, čo patrí k jednej z neľahkých úloh, ktoré sú spojené s pôsobením duchovných v rámci MV SR.

Riaditeľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešove vyslovil vďaku za obohacujúcu návštevu a generálnemu biskupovi Evanjelickej cirkvi  a. v. na Slovensku odovzdal pamätnú medailu pri príležitosti celoslovenského dňa Polície, ktorý sa konal 14. 9. 2017 v Prešove.
Po spoločnom pracovnom obede cirkevní a štátni hodnostári predebatovali ešte otázky zo spoločenského, kultúrneho a duchovného života v PZ generálny biskup spolu s generálnym duchovným vykonali plánovanú návštevu v zariadení Zboru väzenskej a justičnej stráže v Prešove.

Po spoločnom obede nasledovala vizitačná návšteva generálneho biskupa a generálneho duchovného v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove. V prítomnosti väzenského pastora kpt. Mgr. Stanislava Deptu a staršieho duchovného Úradu Ekumenickej pastoračnej služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže mjr. Mgr. Jána Šefčíka nás prijal riaditeľ ústavu pplk. Mgr. Norbert Kundrák a zástupca riaditeľa ústavu pplk. PhDr. Peter Horváth. Po predstavení ústavu nasledovala spoločná rozprava všetkých zúčastnených o pôsobení väzenských pastorov a ich vplyvu v ústavoch zboru. Návšteva pokračovala priamo medzi obvinenými v štandardnom a  zmiernenom režime. Vznikol tu priestor pre osobné rozhovory s väznenými, ktorí boli prítomnosťou duchovných milo prekvapení, ale otvorení pre slová povzbudenia. Touto návštevou generálny biskup a generálny duchovný ukončili vizitáciu duchovných Ústredia EPS v Prešove.
Obrázok:top
Autor:Milan Petrula, Ján Šefčík
Autor foto:ustreps
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Nie
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Pravoslávne Duchovné cvičenia


Dátum:29.09.2017
Správa:
Posledný septembrový týždeň v dňoch 25. – 28. sa v dekanáte Ulič v čarokrásnom prostredí Národného parku Poloniny uskutočnili Duchovné cvičenia pravoslávnych vojenských duchovných Ústredia ekumenickej pastoračnej služby OS SR.
Počas týchto dní vojenskí duchovní mali možnosť navštíviť a zotrvať v krátkej modlitbe pútnické miesta Pravoslávnej cirkvi na Slovensku: Tri studničky v Runine a Horb v Uličskom Krivom, ako aj vojenské cintoríny z obdobia I. svetovej obce, ktoré sa početne nachádzajú v tomto regióne a na ktorých sa vykonali zádušné panychídy. V obci Ruský Potok ich prot. jer. Mgr. Boris Hrustič oboznámil s históriou Národnej kultúrnej pamiatky - dreveného chrámu sv. archanjela Michala, ktorý je najmenším v okolí.
Najblahodarnejšími však boli chvíle strávené pri spoločných modlitbách za prítomnosti ostatkov svätých, ktoré sú uchovávané v chráme Pokrova Presvätej Bohorodičky v obci Ulič a najmä prijímanie svätých Tajín, ktoré majú nezameniteľné miesto v živote každého jedného pravoslávneho kresťana.
Sláva Bohu a veľké ďakujem patrí o. Borisovi Hrustičovi, jeho matuške a ich veriacim za dôstojnú prípravu a vykonanie duchovných cvičení pravoslávnych vojenských duchovných.
Obrázok:top
Autor:Vladimír Varga
Autor foto:Vladimír Varga
Autor video:
Top správa:Áno
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Nie
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Otcovia a synovia II


Dátum:28.09.2017
Správa:
Už po druhýkrát tohto roku sa stretli otcovia a synovia na víkendovke v Pružine ( okr. Považská Bystrica ) od 22. ˗ 24.9.2017. Tých zámerov, prečo sa víkendové stretnutie zopakovalo, bolo niekoľko. No ten najpodstatnejší bol budovanie vzťahu otca so synom a nechať tento vzťah požehnať nebeským Otcom pri modlitbách, práci s Bibliou, ale aj spoločnými aktivitami.
Zraz účastníkov bol v piatok večer. Dohromady ich bolo tridsaťtri ˗ z toho osemnásť synov a pätnásť mužov. Po ubytovaní a spoločnej večeri, začalo vzájomné zoznamovanie sa spojené s otázkou : ,, Ako Ty vnímaš nebeského Otca? “, ,,Je ( alebo bol ) aj Tvoj otec takým, ktorý sa približuje k mužovi podľa Božieho srdca? “ Dve navonok jednoduché otázky, no neboli na ne okamžité odpovede.
Druhý deň v sobotu, napriek vytrvalému dažďu a zime bola podniknutá niekoľkohodinová túra v blízkom lese. Počas nej bolo možné počuť aj takéto slová : ,, Keby sme boli doma, mama by nás s otcom von určite nepustila", povedal Juraj Pivko z Martina. Každý sa mohol vrátiť ˗ no iba jeden pár to vzdal kvôli úplne premočenému oblečeniu. Však ani jeden z párov, dokonca ani vrátivší sa neboli otrávení alebo sklamaní. Po obede nastala chvíľa, kedy otcovia so synmi museli ako dvojica predviesť svoju zručnosť pri zostrojovaní šarkana. Túto pomerne náročnú disciplínu na čas a techniku tentoraz nevzdal nikto. Naopak, aj tí, ktorí nemajú technické vzdelanie boli sami sebou prekvapení, k čomu ich dokáže kolektív ostatných mužov vybudiť. Po večeri bol dobrý čas na rozhovory. No tým ešte deň nekončil. Kresťanský animátor a príslušník Armády spásy zároveň Vojtech Sirkovský pripravil pre otcov a synov nočný pochod s fakľami, ktorí mal absolvovať každý pár zvlášť. Samozrejme, pre synov to bol jedinečný zážitok, ako pripraviť fakľu, aby horela, zapáliť knôt a hrdo ju niesť.
Po dosiahnutí spoločného bodu v akejsi mystickej atmosfére úplnej tmy uprostred lesa, bola rozprestretá slovenská vlajka a zaspievala sa slovenská hymna. I takýmito malými krokmi sa v našich junioroch buduje vlastenectvo a zodpovednosť za kolektív.
Nedeľa už tradične patrila nielen baleniu, no najmä službám Božím so sprevádzajúcou chválovou skupinou.  Počas kázne,  zazneli tieto slová: ,, Skutoční muži- otcovia chýbajú nielen v našich rodinách, ale najmä v našich chrámových zhromaždeniach. Absentujú v nich vzory pre svojich synov ako budúcich otcov alebo dcéry, ktoré si podľa otca budú vyberať životných partnerov. Najmä pre synov je to zvlášť bolestivé, pretože pasívny otec nikdy počas dospievania nepovzbudí a nepovie to rozhodujúce , Máš na to, dokážeš to!´. 
Preto na záver stretnutia nebolo vôbec nutné položiť otázku, či takéto stretnutia majú zmysel. Naopak, opäť sa všetci jednomyseľne zhodli, že je dôležité sa znovu na jar stretnúť, no tentoraz bude víkendovka v Prašníku.
Obrázok:top
Autor:Marian Bodolló
Autor foto:Marian Bodolló
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Áno
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

59. výročie úmrtia genmjr. Alexandra Kordu


Dátum:14.09.2017
Správa:
Dňa 13. septembra 2017 si príslušníci Samohybného delostreleckého oddielu generálmajora Alexandra Kordu  pripomenuli 59. výročie úmrtia, nositeľa čestného názvu oddielu. Pri tejto príležitosti veliteľ Samohybného delostreleckého oddielu podplukovník Roman Bobaľ s veliacim poddôstojníkom oddielu nadrotmajstrom Radúzom Balážom a vojenským duchovným Ústredia ekumenickej služby v OS SR a OZ SR nadporučíkom Simonom Czapom  položením venca, zapálením sviečky a spoločnou modlitbou uctili pamiatku generálmajora Alexandra Kordu pri jeho hrobe vo Vrútkach.      
Generálmajor in memoriam Alexander Korda sa narodil 18. apríla 1907 vo Vrútkach.
               Alexander Korda bol 1. októbra 1927 prezentovaný do vojenskej služby v horskom delostreleckom pluku 201 v Ružomberku a odoslaný do Školy na dôstojníkov horského delostrelectva v zálohe v Domažliciach. Po jej absolvovaní v hodnosti čatára ašpiranta ho 23. augusta 1929 prijali ako frekventanta do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. Školu úspešne ukončil 26. júla 1931 ako poručík delostrelectva, s predurčením do 7. batérie delostreleckého pluku 1 v Prahe –Ruzyni ako subalterný dôstojník. Neskôr bol zaradený do funkcie dôstojníka pátrača v 4. batérii v Ruzyni a od 1. októbra 1934 v 7. batérii delostreleckého pluku 1 v Bíline. K 1. októbru 1935 bol povýšený do hodnosti nadporučíka. Od 1. októbra 1936 jeho vojenská kariéra pokračovala v delostreleckom pluku 8 v Místku a od konca septembra 1937 v delostreleckom pluku 4 v Josefove.
                 V čase všeobecných mobilizačných opatrení čs. brannej moci od 23. septembra do 13. októbra 1938 velil 3. batérii delostreleckého pluku 35, ktorý bol v zostave 35. hraničnej oblasti „Vítězslav“ s operačným priestorom v Orlických horách. K 1. novembru 1938 ho pridelili na 2. spravodajské oddelenie štábu 39. hraničnej oblasti „Rafael“ s veliteľstvom v Galante. V tomto služobnom zaradení pôsobil v Dunajskej Strede, po Viedenskej arbitráži v Hlohovci, Trnave a Bratislave. K 1. januáru 1939 prevzal velenie batérie delostreleckého pluku 9 v Bratislave.
                Po vzniku Slovenského štátu bol Alexander Korda 15. marca 1939 ustanovený do funkcie veliteľa oddielu a náhradného oddielu delostreleckého pluku 9 v Trnave. 17. mája 1939 ho povýšili na stotníka del. a 7. júla prevelili do delostreleckého pluku 4 v Kežmarku. K 1. októbru 1939 bol stotník Korda ustanovený do funkcie veliteľa delostreleckej skupiny Vojenskej akadémie v Banskej Bystrici.
                Po vstupe Slovenska do vojny proti ZSSR odišiel 6. júla 1941 na východný front. Na Slovensko sa vrátil 19. septembra a hneď na druhý deň bol ustanovený za veliteľa delostreleckej skupiny Vojenskej akadémie v Bratislave. V tejto funkcii zotrval až do konca roka 1943. K 1. januáru 1943 ho povýšili na majora a 1. januára 1944 ustanovili za veliteľa vojenského výcvikového tábora Lešť – Oremov Laz. Major Korda bol členom ilegálnej vojenskej odbojovej skupiny „Victoire“, s centrom na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici.
                  Po vypuknutí SNP sa 10. septembra 1944 stal veliteľom 25. pešieho práporu „Hron“, ktorý patril do zostavy III. taktickej skupiny (TS) „Gerlach“ 1. čs. armády na Slovensku. V roku 1944  19. novembra  dostal do nemeckého zajatia. Bol odvlečený do väznice v Bratislave a potom do Nemecka.

Z Nemecka sa pplk. Korda vrátil 1. júna 1945. Od druhej polovice októbra 1945 vykonával funkciu dočasného zástupcu veliteľa Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. K 1. októbru 1946 ho povýšili do hodnosti plukovníka delostrelectva. Vo februári 1948 sa okolo neho vytvorila skupina demokraticky zmýšľajúcich dôstojníkov, snažiaca sa čeliť úsiliu komunistov ovládnuť armádu. V máji 1949 plukovníka Kordu a ďalších šiestich dôstojníkov zatkli. V roku 1952 ho premiestnili do Leopoldova a v auguste 1958 Alexandra Kordu previezli do väzenskej nemocnice U sv. Anny v Brne, kde 13. septembra po deviatich rokoch žalárovania zomrel vo veku 51 rokov. 
Urnu s pozostatkami A. Kordu uložili do spoločnej rodinnej hrobky na cintoríne vo Vrútkach (Stred-306). V októbri 1990 bol rehabilitovaný a povýšený in memoriam do hodnosti generálmajora čs. armády. Vo Vrútkach je po ňom pomenovaná ulica a od roku 1995 je generál Korda čestným občanom mesta in memoriam.
Rozkazom ministra obrany Slovenskej republiky č. 2/2013 o zapožičaní čestného názvu  z 31. mája 2013 podľa § 7ods. 3 písm. d) zákona 321/2001 z.z.  o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je zapožičaný vojenskému útvaru 1109 – Samohybný delostrelecký oddiel Michalovce čestný názov 

SAMOHYBNÝ DELOSTRELECKÝ ODDIEL GENERÁLMAJORA ALEXANDRA KORDU.

S hrdosťou sa hlásime k jeho odkazu a je nám cťou, že Samohybný delostrelecký oddiel  nesie jeho meno vo svojom čestnom názve.
 
Obrázok:top
Autor:Simon Czap
Autor foto:shdo
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Áno
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Jesenné Odborné zhromaždenie duchovných EPS v Kováčovej


Dátum:13.09.2017
Správa:
V súlade s Plánom činnosti Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR (EPS) sa 4. - 5. septembra 2017 v Liečebno-rehabilitačnom stredisku Zboru väzenskej a justičnej stráže v Kováčovej konalo odborné zhromaždenie duchovných EPS.  Vojenskí, policajní a väzenskí duchovní EPS popri riešení svojich záležitostí, prerokovali najmä aktualizáciu tohtoročného Plánu spoločných aktivít a návrh budúcoročného plánu činnosti EPS.
Avšak nosnou témou jesenného zhromaždenia bola téma Reformácie a poznávanie cirkví a denominácii, ktoré vzišli z reformačného pohybu v 15. a 16. storočí v Európe. Duchovní si so záujmom vypočuli prednášky fundovaných znalcov cirkevnej histórie a teológie: ThDr. Jana Hradila, ThD. Dr. h. c., biskupa  Cirkvi československej husitskej (CČSH) a Mgr. Mgr. Zsolta Buzu, PhD., farára Reformovanej kresťanskej cirkvi (RefKC). Prvý prednášateľ nám objasnil dobu a pohnuté časy českého obdobia husitizmu  a historickými exkurzami do minulosti svojej cirkvi oboznámil so začiatkom i súčasnou situáciou CČSH. Druhý prednášateľ, nás zasvätil do myslenia veľkého reformačného učiteľa Jána Kalvína a vysvetlil vznik a udomácnenie reformačného vyznania  v Uhorsku.
Keďže duchovní EPS sú do ozbrojených zložiek štátu vysielaní z rozličných cirkví, tohtoročné  slávenie päťstého výročia Reformácie bolo vhodnou príležitosťou k spoznávaniu tých cirkví, ktoré  vzišli z reformačné pohybu v kresťanskej Európe. Duchovní EPS sa zároveň utvrdili v presvedčení, že ich pôsobenie v ekumenickom duchu má svoje korene hlboko v minulosti, na konci stredoveku, pri znovuobjavení základov kresťanskej vierouky a etických hodnôt našej civilizácie.
Obrázok:top
Autor:Ján Ondrejčin
Autor foto:ueps
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Áno
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Púť na Svätú horu Grabarka


Dátum:21.08.2017
Správa:
Na pozvanie biskupa Siemiatyckého – pravoslávneho ordinára Armády Poľskej republiky Jerzyho Mariusza Pańkowskeho  v dňoch 17.8.-20.8.2017 navštívili príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky  Poľsko.
Cieľom návštevy bola účasť na púti, ktorú poľské armáda už XXII.-krát organizovala na Svätú horu Grabarku pri príležitosti  sviatku Premenenia Ježiša Krista na hore (Preobraženie Hospoda Našeho Isusa Christa). Na tejto púti sa zúčastnili generálny duchovný Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v OS a OZ SR plukovník Marián Bodolló (duchovný evanjelickej cirkvi augsburského vyznania) a vojenský duchovný zo Samohybného delostreleckého oddielu v Michalovciach nadporučík Simon Czap (duchovný pravoslávnej cirkvi) za účasti ďalších príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Púť sa začala svätou liturgiou v Siemiaticziach, odkiaľ sa prítomný presúvali v sprievode na Svätú horu Grabarku. Po príchode sa začal bohoslužobný program, ktorý potrval celú noc za prítomnosti duchovenstva a vyše 50 000 tisíc prítomných veriacich.  Vyvrcholením a ukončením púte bola slávnostná archijerejská liturgia, ktorú slúžil vladyka Sawa metrolita poľská spoločne s prítomnými biskupmi a kňazmi.
V závere sa poďakoval prítomným za ich účasť, vo svojom príhovore  zvlášť  ocenil prítomnosť príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
 
Obrázok:top
Autor:Simon Czap
Autor foto:Simon Czap
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Áno
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Kvapka krvi na počesť SNP


Dátum:08.08.2017
Správa:
Dňa 7.8.2017 v Čiernom Potoku celú noc pršalo. Akoby dážď chcel schladiť tropické teplá a prispieť k prijateľnejšiemu ovzdušiu pre tých, ktorí sa rozhodli darovať krv. Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, klub darcov krvi, Obecný úrad v Čiernom Potoku v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zorganizovali už XII. ročník “KVAPKY KRVI NA POČESŤ SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA“.
Odber krvi sa začal už od 08.00 hodiny a postupne prichádzali darcovia krvi z blízkeho a ďalekého okolia. Do 11.00 hodiny prišlo darovať krv celkom 30 darcov. Zo zdravotných dôvodov však šiesti krv nemohli darovať. Aj im však patrí poďakovanie, že krv darovať chceli.
Odber krvi sa okrem hlavného loga, niesol v duchu pomoci ľuďom, ktorí túto nenahraditeľnú tekutinu potrebujú k obnove svojho zdravia, alebo záchrane života. Tak aj tento odber krvi bol venovaný bývalej študentke Gymnázia Ivana Kraska v Rimavskej Sobote Veronika K. z Rimavských Janoviec, ktorá krátko po úspešnej maturite sa musela podrobiť opakovanej transplantácii pečene a napriek maximálnemu úsiliu zdravotného personálu Rosseweltovej nemocnici v Banskej Bystrici, nás navždy opustila.
DO 27.7. 2017 za Veroniku darovalo krv v B. Bystrici celkom 31 darcov krvi. K nim sa svojim počinom darovať krvi pripojilo v rámci KVAPKY SNP na Čiernom Potoku ďalších 30 darcov ochotných darovať krv.
Do Čierneho Potoka prišli darovať krv aj vzácni darci krvi: bývalý náčelník Generálneho štábu OS SR, podpredseda Klubu generálov SR genpor v.v. Ing. Peter Vojtek, generálny duchovný ozbrojených síl SR a ozbrojených zborov SR plk. ThDr. Marian Bodolló, dekan a riaditeľ kancelárie uvedenej inštitúcie kpt. ThDr. Dávid Vargaeštok.
Nasledovali ich ďalší darcovia krvi: Tibor Demeter z Kráľa, Marian Spodniak z Aboviec, Daniel Fedák z Čičaroviec, Pavel Galo z Držkoviec, Gergely Pál z Tácht, Miroslav Kochan a Matej Škvarka z Hrachova, Jaroslav Ivan z Rimavskej Bani, Ing.Miroslav Hukel z Blhoviec, Slavomír Skalák, Jaroslav Pinzík, Alžbeta Bibláková z Tornale, Adriana Kapcová z Kalinova, Veronika Rízová, Róbert Gál, Tibor Volgyi z Rimavskej Soboty, Branislav Konečný z Mojína, Jaroslav Petrinec z Rimavských Janoviec, Peter Dúbrava z Banskej Bystrice, Juraj Kozlok, Adriana Póczosová, Beáta Póczosová, Kinga Póczosová z Dubna, Nikolett Kunyia a Adrian Gyula Kunyia z Hajnáčky, Ing. Mária Lakotová a Mgr. Adriana Hriňová z Čierneho Potoka. Z nich Beata Póczosová, Nikolett Kunyia, Adriana Gyula Kunya, Peter Dúbrava a Branislav Konečný darovali krv po prvý raz a tak ich vítame v rodine darcov krvi. Všetci darcovia krvi obdržali od organizátorov odberu upomienkové predmety a pochutili si na kvalitnom guľáši, ktorý tradične pripravila Martinka Kureková a Silvia Hriňová za asistencie pani starostky Čierneho Potoka Svetlany Šufliarskej.
Za aktívný prínos k humanite a popularizácii obce Čierny Potok, propagácie Kvapky SNP obecné zastupiteľstvo udelilo pánovi genpor.v.v. Ing. Petrovi Vojtekovi (daroval krvi v rámci uvedenej akcii už po tretí krát) Čestné občianstvo obce Čierny Potok.
Za zdarnú prípravu, zabezpečenie a priebeh Kvapky SNP je okrem darcom krvi poďakovať aj touto cestou, všetkým, ktorý sa na príprave a organizovaní kvapky krvi podieľali.
 
Obrázok:top
Autor:Jozef Pupala
Autor foto:Jozef Pupala
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Áno
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Slovenské deti spoznávali Slovinsko


Dátum:03.08.2017
Správa:
V dňoch 23. až 29. júla sa uskutočnil pod vedením policajných duchovných Janky Tabačkovej, Jána Pacigu a Milana Petrulu, letný tábor ekumenickej pastoračnej služby MV SR v Slovinsku, v krásnom prostredí mestečka Moravske Toplice. Tábor sa mohol uskutočniť vďaka prehlbujúcej sa spolupráci medzi duchovnými službami v ozbrojených rezortoch oboch krajín.  Zúčastnilo sa ho 33 detí zo Slovenska a hlavou témou tábora bola postava Daniela, jeho priateľov a sledovanie ich postojov, keď sa ocitli v cudzej krajine. Snažili sme sa deťom do ich sŕdc vštepiť, aby sa za kresťanské hodnoty nehanbili, aj keď by sa ocitli v ktorejkoľvek krajine, že Boh dodáva silu pre zvládanie životných problémov a ťažkostí,  že Bohu sa oplatí dôverovať v každej životnej situácii.
Pre deti bol pripravený bohatý športový ako aj duchovný program vo forme biblických tém, piesní, hier, kvízov, pohybových súťaží, ako aj oddych v miestnom aquaparku. Deti spoznávali Slovinsko aj cez názvy svojich tímov, ktoré pozostávali z miest a oblastí Slovinska. O týchto mestách si deti naštudovali zaujímavé informácie, ktoré potom spoločne prezentovali. Pekné chvíle sme zažili aj pri návšteve hlavného mesta Slovinska, Ľubľany , kde sme po prehliadke starého mesta vystúpili na ľubľanský hrad, odkiaľ sa nám naskytol krásny výhľad na mesto a jeho okolie.
Ďalším zážitkom bola návšteva hraničného trojbodu Slovinska, Maďarska a Rakúska, ktorý pripomínal zašlú veľkosť bývalej monarchie.
Tábor navštívil aj biskup evanjelickej cirkvi v Slovinsku pán Geza Filo, ktorý pozdravil naše deti a vyjadril radosť z toho, že navštívili Slovinsko a spoznávajú jeho kultúru, ľudí a prostredie. Zdôraznil aké potrebné je práve v dnešnej dobe budovať dobré vzájomné vzťahy a učiť sa vedieť chápať ľudí a prijímať ich ako dôležité aj byť šíriteľom kresťanskej lásky a pokoja.
Deti si mohli počas tábora vyskúšať aj svoje zdatnosti pri lezení lanových prekážok v neďalekom adrenalínovom parku, kde sme boli svedkami zdatnosti, ako aj prekonávania strachu, z pohybu na lanových prekážkach.
V piatok nás čakalo milé stretnutie s zástupcom starostu Moravských Toplic, veliteľom kasární z Murskej Soboty, hlavných duchovným Slovinského vikariátu v ozbrojených zboroch, vedúcou protestantskej časti vikariátu a Slovinskou políciou, ktorú zastupoval riaditeľ krajinskej oblasti pán Mag. Damir Ivančić spolu s policajtmi z oddelenia kynológie, diaľničnej polície a poriadkovej polície, ktorí pre deti pripravili dopoludňajší program. Zaujímavosťou bolo, že sme v akcii videli policajného psa, ktorý pochádzal zo slovenského policajného kynologického chovu, ktorého si Slovinská polícia zaobstarala zo Slovenska pred piatimi rokmi.
Deti si mohli vyskúšať oblečenie poriadkovej jednotky, nasadnúť na policajnú motorku, pozrieť sa na svet cez špeciálne okuliare, navodzujúce stav pod vplyvom alkoholu a s mini prejsť pripravenú prekážkovú dráhu, aby si vedeli predstaviť, čo znamená, keď niekto šoféruje s niekoľkými promile alkoholu.
Prekvapením bolo, že na tábor zavítala aj Slovinská televízia, ktorá odvysielala z toho tábora reportáž na hlavnom vysielacom kanáli – pripájame link:  http://4d.rtvslo.si/arhiv/porocila/174484440
Šesť dní v Slovinsku prešlo veľmi rýchlo a deti a my sme opäť balili kufre a lúčili sa so Slovinskom, ktoré sa nám na pár dní stalo miestom, kde sme spoločne prežili pekné chvíle a určite by sme sa tam ešte niekedy radi vrátili. Veľké poďakovanie patrí duchovnému ozbrojených zborov Slovinska evanjelickému farárovi Alexandrovi Ernišovi, ktorý vytvoril tie najlepšie podmienky pre to, aby sa náš tábor mohol uskutočniť, bol našim tlmočníkom, sprievodcom po Slovinsku a hlavne vzácnym človekom, ktorý nám pomáhal a venoval nám svoj čas. Poďakovanie patrí aj miestnemu cirkevnému zboru evanjelickej cirkvi v Moravskych Topliciach, pánovi emeritnému biskupovi Gezovi Ernišovi, za to že nás prijali do svojich priestorov a vytvorili nám veľmi príjemné priateľské prostredie, kde sme sa výborne cítili.
Obrázok:top
Autor:Milan Petrula
Autor foto:archíva EPS MV SR
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Nie
Nedávať do galérie:Nie
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Poľná kaplnka vo VVP Lešť


Dátum:03.08.2017
Správa:
Už sa stáva tradíciou, že duchovná služba AOS počas mesiaca júl absolvuje výcvikový program s kadetmi vo výcvikovom priestore na Lešti. Počas tohtoročného vyvedenia sme pre kadetov a kadetky Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika vytvorili priestor pre ich duchovné zaopatrenie.  Zriadili sme poľnú kaplnku na Brožkovom prameni. Stan sa rozprestieral za jedálňou a možnosť vstúpiť doň, mali študenti aj počas dňa pri dodržaní harmonogramov výcviku.
Pravidelne vo večerných hodinách  prejavovalo záujem tráviť čas a nabrať duchovných síl v našej poľnej kaplnke  v priemere 14 kadetov, profesionálnych vojakov  a dobrovoľníkov. Preberali sme biblické postavy a ich životnú zmenu pri stretnutí s Pánom Ježišom. Mám pocit, že poľné priestory boli záujemcom o duchovné stíšenie blízke.
Moja účasť na každodennom výcviku s kadetmi boli pre mňa vzácne chvíle.  Úprimné rozhovory rôzneho charakteru, ktoré som zažil ale aj záujem o počúvanie o mojom pôsobení v Afganistane v misii ISAF v rokoch 2011 a 2013, boli vzájomným obohatením.
Počas víkendu sme sa s kadetmi zúčastnili kultúrno – poznávacieho zájazdu na Pustý hrad. Chcem poďakovať Jaroslavovi Čuchorovi za jeho odborný výklad, starostlivosť a aj za dobové predstavenie rytiera s mečom.
Vzácnym momentom bola prítomnosť generálneho duchovného, ktorý prišiel navštíviť kadetov pri ich výcviku ale aj zapožičal  a pomohol s výstavbou poľnej kaplnky.  Ďakujeme.
Obrázok:top
Autor:kpt. Viktor Sabo, dekan AOS
Autor foto:
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Nie
Nedávať do galérie:Nie
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

3.ročník detského stacionárneho tábora je v plnom prúde


Dátum:01.08.2017
Správa:
V týchto dňoch vrcholí prvá polovica detského stacionárneho tábora organizovaného príslušníkmi samohybného delostreleckého oddielu v Michalovciach pre deti profesionálnych vojakov a zamestnancov. Jedná sa už o tretí ročník detského tábora, ktorý každoročne trvá od začiatku júla do konca augusta. V mesiaci júl sa v tábore vystriedalo 187 deti čo je rekordné oproti predošlým rokom. Myšlienkou detského tábora je vyjsť v ústrety profesionálnym vojakom a zamestnancom pri riešení otázky kam s malými deťmi počas školských prázdnin.
Starší kaplán oddielu „padre“ npor. Simon CZAP s kolektívom pripravil zaujímavý program, počas ktorého sa deti oboznamujú s prácou vojakov, hasičov, policajtov a spoznávajú historické zaujímavosti mesta a zemplínskeho regiónu.  Detský tábor finančne podporuje vojenská podporná nadácia. Detský stacionárny tábor je medzi deťmi vojakov a zamestnancov veľmi populárny o čom svedčí ich narastajúci počet. V budúcnosti sa delostrelecký oddiel plánuje aj viac zamerať na rodiny vojakov, ktorí sú vyslaní na plnenie úloh v zahraničí a vyjsť v ústrety ich partnerom s pomocou v zabezpečení detí počas školských prázdnin, predovšetkým letných.
Obrázok:top
Autor:veliteľ shdo pplk. Ing. Roman BOBAĽ
Autor foto:archív shdo
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Nie
Nedávať do galérie:Nie
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Choďte...


Dátum:17.07.2017
Správa:
Evanjelium podľa Matúša 28,19a: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy...“

Drahí priatelia v Kristovi Ježišovi,
keby som Vám povedal v tomto dovolenkovom období choďte na dovolenku  iste by ste sa potešili. Ale aj na dovolenku treba mať peniaze a vopred ju naplánovať a pripraviť. Potom je to choď len akousi „čerešničkou na torte“. Lebo dovolenku treba dobre zorganizovať. Dobre to vie ten, kto má už po devolenke.
Slová vyslania v Biblii, „choďte“, nás povolávajú, nie však na dovolenku alebo si oddýchnuť. Každý kresťan má úlohu a poslanie ísť „pracovať na  vinicu“ Ježiša Krista. Vieru len prijať, ale ju nežiť, znamená len prežívať! Preto všetci, ktorí sme kresťanmi, sme týmito slovami vyslaní byť misionármi. V slovách a skutkoch, v láske a odpustení. Pán Ježiš nás vysiela ako svojich učeníkov. My sme však neraz hluchí. Myslíme si, že služba misie patrí len misionárom. Ale kto je misionár?  Iba ten, kto ide za hranice Slovenskej republiky? Veru,  hlavne ten, kto ide za hranice svojho egoizmu a stáva sa Kristovým misionárom  podľa Jeho povolávacieho rozkazu:  „Choď!“.
Modlime sa za misiu v zahraničí, ale konajme ju aj doma, v našej krajine. Chcem Vás vyzvať k modlitbám, aby „Pán žatvy“ vyslal svojich pracovníkov na „svoju vinicu“ na Slovensku ale aj do zahraničia, na miesta, kde je potrebné zvestovať evanjelium o Pánovi Ježišovi Kristovi. Nie je to ľahké ani tu ani tam. Na ilustráciu sa chcem s vami podeliť o tento príbeh z Pakistanu:
„Ak sľúbiš, že ponesieš svoj kríž, bude to život plný tŕňov, vrchov a ťažkostí,“ pevným hlasom vyhlásila pakistanská tínedžerka. Salíma, kresťanka, ktorá žije v Pakistane ovládanom moslimami, rozprávala o svojej viere spolužiačke Rahíle a tá neskôr prijala Ježiša. Rahílina rozhnevaná rodina obvinila Salímu, že spôsobila „konvertovanie moslimky“, za čo je v Pakistane možné dostať trest smrti. Salímu aj jej pastora zatkli a jej rodičov vypočúvala a bila polícia. V policajnej väzbe Salímu týrali, no ona svoju vieru nezaprela. Naopak, vo väzení si ticho spievala kresťanské piesne dúfajúc, že aj druhých pritiahne ku Kristovi. Rahíla utiekla z domu, jej rodina ju však chytila. Keď jej ponúkli poslednú možnosť zrieknuť sa svojej viery a vrátiť sa k Mohamedovi, odmietla. Pre tento „zločin“ Rahílu popravila vlastná rodina. Salíma bola podrobená zdĺhavým vypočúvaniam na súde. Rahílina rodina ju obvinila zo smrti svojej dcéry, no nakoniec boli tieto obvinenia stiahnuté. Salímin život už nikdy nebude ako predtým. Bola nútená presťahovať sa do inej časti Pakistanu zo strachu, že ju zabijú radikálni moslimovia. No tŕne, vrchy ani ťažkosti neoslabili jej vieru. Naopak, teraz sa pripravuje na misionársku službu. Hovorí: „Nezáleží na tom, aký veľký je vrch pred tebou, Ježiš ti pomôže ho zdolať!“

Drahí priatelia. Misionári sú často nesprávne vnímaní ako druh zvláštnych oddielov, ako špeciálna jednotka v Božej armáde viery, ktorá koná v našom mene ako náš zástupca. Pravdou však je, že každý veriaci je povolaný byť misionárom. Niektoré z Božích najcennejších činov sa môžu odohrať za kuchynským stolom pri popíjaní kávy u tvojho suseda. Podstata našej misie sa nemení, kamkoľvek by nás naša misia zaviedla. Sme „povinní“ šíriť Ježišovu lásku. Pre niektorých predstavuje rozprávanie o viere najbližším priateľom osobný triumf hrdinských rozmerov. Pre iných bude misijné pole pozostávať z rozmanitosti kultúr. Rozmer našej misie nie je dôležitý. Na čom skutočne záleží, je naša motivácia. Do akého extrému si ochotný zájsť, aby si sa s inými podelil o dobré správy o Ježišovi?
CHOĎ, drahá sestra, drahý brat spolubojovník. AMEN!
Obrázok:top
Autor:Viktor Sabo
Autor foto:google
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:0
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Áno
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Slávnostné vyradenie a promócie v AOS L. Mikuláš


Dátum:13.07.2017
Správa:
Za účasti ministra obrany SR Petra Gajdoša a zástupcu náčelníka Generálneho štábu OS SR, náčelníka štábu genmjr. Miroslava Kociána sa 7. júla 2017 uskutočnilo v Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši slávnostné vyradenie a promócie 54 študentov bakalárskeho denného štúdia. Na nástupisku školy boli prorektorom pre vojenské veci AOS plk. Ing. Ľubomírom Mattom slávnostne pasovaní do prvej dôstojníckej hodnosti „poručík“, keďže splnili požiadavky vojenského programu, paralelne sa odvíjajúceho s vysokoškolským štúdiom. Slávnostným pochodom „pozdravili“ prítomných hostí, rodičov, príbuzných a samozrejme učiteľov a veliteľov školy. „Menovaní ste do prvej dôstojníckej hodnosti a čaká vás zodpovednosť za svojich podriadených vojakov a podriadenú jednotku“, povedal v príhovore k absolventom rektor AOS doc. Ing. Jozef Puttera, CSc. a dodal, že k tomu naplnili predpoklady – získali vojenskú hodnosť poručík a vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, získali tiež základné praktické skúsenosti z velenia a riadenia na stupni čata, rota.
    Vyradenia a promócií sa zúčastnil rad hostí, medzi nimi bol štátny tajomník MV SR Rudolf Urbanovič, zástupcovia diplomatického zboru z Číny, Francúzska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Ruskej federácie a USA, predstavitelia okresu a mesta Liptovský Mikuláš, bývalí rektori akadémie a zástupcovia cirkví - biskup Mons. František Rábek, generálny duchovný plk. Marian Bodolló, tiež priamy účastník 2. svetovej vojny brig. gen. Ján Iľanovský a ďalší nemenovaní hostia.

Príhovor generálneho duchovného:
Vážený pán minister, pán rektor, dôstojný brat biskup, milí rodičia, kadeti, vážení prítomní,
hovorí sa, že človek vo svojom živote stojí pred dvoma dôležitými rozhodnutiami: tým prvým je výber povolania, a tým druhým výber životného partnera. To je jedno ste už urobili. Tým že ste si vybrali  Akadémiu ozbrojených síl za svoju alma mater. A niektorí ste si tu už možno našli aj svojho životného partnera. I k jednému i druhému vám však dnes môžeme len gratulovať. No dnes zároveň končí časť vašej púte po akademickej pôde a za to, že ste to zvládli by mali zaznieť, a verím, že zaznejú poďakovania- rodičom, profesorom, veliteľom, spolužiakom... to je prvé pozastavenie a zamyslenie sa pri dnešnej udalosti.
Tým druhým je reflexia k nedávnym dňom a sviatkom s nimi súvisiacimi. Mali sme v júni deň Jána Krstiteľa, apoštolov Petra a Pavla, vierozvestov Cyrila a Metoda, ale aj pamiatku upálenia Majstra Jána Husa a o dva týždne si pripomenieme výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika- človeka, po ktorom nesie Akadémia svoj názov. Všetko veľkí muži viery, ale aj zápasov. Kým oni však zápasili o vieru, a boj medzi dobrom a zlom, ktorý prechádza naprieč každým srdcom, vy budete možno niektorí poslaní plniť úlohy, v ktorých sa bude bojovať nielen o hodnoty, ale budete povinní aj brániť pokoj, mier prípadne životy ostatných občanov a nedaj Bože v prípade Slovenska aj spoluobčanov. Tým akoby ste v dnešný deň  prebrali tú pomyselnú štafetu po týchto veľkých mužoch viery a zároveň aktom pasovania do prvej dôstojníckej hodnosti chcete nám ostatným dokázať, že ste pripravení to zvládnuť.
A ten posledný bod, nad ktorým sa dnes chcem zamyslieť je moment z nedávnej púte protestantských vojakov do francúzskeho Mejannés le Clap. Boli s nami aj kadeti a kadetky z tunajšej Akadémie. A myslím, že nielen ja, ale rovnako pozitívnu skúsenosť s kadetmi má aj dôstojný brat ordinár, ako dokážu aj na medzinárodnom fóre, dôstojne a na profesionálnej úrovni reprezentovať ako akadémiu, tak aj Slovensko. A to ma napĺňa dvojakou nádejou. Nádejou, že Ozbrojené sily raz prevezme generácia, ktorá vie byť zodpovedná, a že raz aj naše Slovensko budú viesť ľudia, ktorým mu na ňom bude záležať. Preto by som na záver svojho príhovoru končil slovami Pána Ježiša, ktorý povedal slová k nebeskému Otcovi za svojich apoštolov: ,,ale z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného“. Nuž teda, z tých, ktorí tu raz budú poverení plniť úlohy, nestratíme ani jedného, nech sa vždy všetci živí a zdraví vrátia k svojim domov, nech ani po jednom z nich neostane doma prázdne miesto. Nech Vás všetkých ochraňuje a žehná Všemohúci Boh, kdekoľvek budete plniť svoje povinnosti.


 
Obrázok:top
Autor:Marian Bodolló
Autor foto:AOS
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:0
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Nie
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Slávnosti na hrade Branč 2017


Dátum:12.07.2017
Správa:
Dňa 5.júla 2017 Slovensko nielen oddychovalo, ale si pripomínalo najmä príchod vierozvestov Cyrila a Metoda. No okrem toho predstavitelia Reformovanej kresťanskej cirkvi a Evanjelickej cirkvi a. v. sa stretli na starobylom Branči spolu s pútnikmi takmer z celého Slovenska, aby si uctili pamiatku Majstra Jána Husa a tu väznených a mučených protestantských martýrov zo 17. storočia.
Slovom Božím poslúžil ev. a. v. farár Juraj Bálint z rumunského Nadlaku. Spomienkové služby Božie boli obohatené o vystúpenia detského súboru z cirkevného zboru ECAV zo Sásy, evanjelického zborového spevokolu EFATA z Ostrej Lúky a hudobnej skupiny Switch On z Vrboviec. Na záver zazneli príhovory hostí: predsedu bratislavského VÚC Pavla Freša, biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi Lászloa Fazekaša a generálneho duchovného plk. Mariana Bodolló. Prítomná bola aj Čestná stráž OS SR.

Príhovor generálneho duchovného:
Bratia a sestry, nábožné kresťanské zhromaždenie!
  Na Slovensku dnes spomíname na príchod vierozvestov Cyrila a Metoda. Bude sa spomínať v chrámoch, ako priniesli písmo. No málo sa bude hovoriť, aké boje stáli za tým všetkým, kým bol slovanský jazyk, ako štvrtý liturgický jazyk popri latinčine, gréčtine a hebrejčine, pápežom Hadriánom II schválený.  Pozícia jeho protivníkov bola dogmatická a neoblomná: Človeče, povedz nám, prečo si zostavil teraz Slovenom [Slovanom] písmená a učíš ich, ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštolovia, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieronym, ani Augustín. My totiž poznáme len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách chváliť Boha: hebrejský, grécky, latinský.
Na tieto argumenty Filozof reaguje poetickou a precítenou rečou, v ktorej sa odráža silná osobná angažovanosť: Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce? Solúnski bratia ustáli tieto tlaky a napokon dosiahli a s Božou pomocou presadili svoj zámer.
Ale udalosti ako dnešná určite nemajú viesť len k spomínaniu. Naopak. V Písme, ktoré nám priniesli nachádzame tieto povzbudivé slová: Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci videnia budú vídať.  Teda potom, ako človek oľutuje svoje hriechy a odstráni prekážky zo svojho srdca, dá priestor pre konanie Božieho Ducha. To je zároveň čas, kedy muži znovu budú mať vízie a dajú program svojim dňom a zmysel svojmu životu.
Muži, otcovia viac sa k Vám dnes prihováram nepriamo, no teraz položím priamu otázku: ,,Pochopili ste, že vlastne dnešné slovo je smerované k vám? Na vás, ako mužov viery sily odhodlania sa obraciam. Tak, ako Všemohúci pomáhal svojim synom v minulosti, Cyrilovi a Metodovi, Jánovi Husovi, Martinovi Lutherovi a iným, rovnako chce a pomáha aj dnes vám. Spolu znášame ten istý údel človečenstva, že v pote tvári budeme dorábať svoj chlieb. Ani bez problémov, ťažkostí a bolestí nikdy nebudeme. No je viac ako isté, že všetky naše trápenia nikdy nebudú také veľké ako sila, ktorá stojí za nami.
  Bratia, máme teda pred sebou ešte stále kus života a v ňom celkom dobré dni k tomu, aby sme s nebeským Otcom  vykonali veľké veci. Amen

* Hrad nechal postaviť magister Aba z Hlohovca medzi rokmi 1251 - 1297. Toto datovanie bolo určené podľa archeologického výskumu - podľa nálezu mincí s uvedenými rokmi 1251 - 1261. V ďalších rokoch sa na hrade vystriedalo 40 majiteľov. V roku 1309 hrad získal Matúš Čák Trenčiansky, krátku dobu hrad vlastnil i český kráľ Ján Luxemburský, v roku 1394 Žigmund Luxemburský. Po tomto roku sa datuje prestavba v rozsahu stredného hradu. Výsledkom bol typicky gotický skalný hrad s útočnou vežou, palácom, kaplnkou a v juhovýchodnom rohu stredného hradu s vysokým hradbovým obvodovým múrom. V 16. storočí sa stal hrad vlastníctvom Františka Nyáryho, ktorý sa oženil s dcérou pána hradu Korlátko (Cerová) a s celou rodinou tu žili i poslední príslušníci rodu Nyáry, ktorí si postavili nový kaštieľ v Sobotišti (na námestí) a postupne sa tam presťahovali aj so zariadením. Bolo to pre nich pohodlnejšie sídlo. Hrad zostal opustený a chátral. V období tureckých vojen slúžil ako útočište okolitému obyvateľstvu, pričom v období rokov 1674 - 1675 bol prechodnou väznicou protestantských kňazov, ktorí boli odsúdení bratislavským súdom na galeje. Zomreli v jamách (väznica po obvode múru). Túto udalosť pripomína pamätník a každoročné bohoslužby na hrade.
Keďže bol hrad opustený, ľahko ho napadli a vypálili Turci a hrad tak zostal dodnes.
Obrázok:top
Autor:Marian Bodolló
Autor foto:archív EPS
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:0
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Áno
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Méjannes le Clap 2017 v znamení Reformácie


Dátum:28.06.2017
Správa:
Sedem dní. Rôzne miesta, krajiny, rôzni ľudia a napriek mnohým presunom a s nimi spojenou únavou predsa požehnaný čas.
Takým bol aj tretí júnový týždeň, ktorý sa pravidelne rok čo rok nesie v znamení stretnutia protestantských vojakov z celej Európy, Ameriky a Afriky vo francúzskom Mejannés le Clap. Tohtoročné stretnutie prebiehalo v dňoch od 20.-27.6.2017. Počas týchto dní sa aj slovenské ozbrojené zložky podieľali nielen na príprave programu, ale mali v ňom aj svoj samostatný vstup.
No prv než prišlo k samotnému stretnutiu národov, slovenská výprava si prišla počas cesty pozrieť a uctiť Pamiatku reformácie do starobylého Augsburgu. V ňom sa zoznámila s históriou mesta, prešla miestami, kde sa prečítalo augsburské vyznanie a v evanjelickom kostole sv. Anny boli vykonané služby Božie nemeckým vojenským duchovným Leandrom Sunkelom. Požehnal nielen cestu tam, priebeh stretnutia, ale aj šťastný návrat domov. Vlastne už v druhý deň putovania bolo zaujímavé sledovať, že hoci na modrom poli vlajky Európskej únie sa nachádza v kruhu dvanásť rovnakých hviezd, ktoré predstavujú všetky štáty EÚ, predsa len stále málo vieme o sebe, o svojich zvykoch, histórii, kultúre. Aj keď nie sme ďaleko od seba a na jednom kontinente. Preto podobné púte z hľadiska odbúravania predsudkov, prípadného budovania sebavedomia majú svoj zmysel.
A potom prišiel deň tretí a s ním slovenská výprava do samotného Mejannés le Clap. Úvodný večer bol spojený so službami Božími, prinesením vlajok všetkých zúčastnených krajín, po ktorom nasledoval ,,Večer národov.“ Každý národ na samostatnom mieste predstavil svoje typické jedlo, suveníry a príchodzí k nemu v neformálnych rozhovoroch spoznávali nielen Slovensko, ale aj jeho ozbrojené zložky.
Počas štvrtého dňa za prísnych bezpečnostných opatrení, v sprievode francúzskej gendarmerie sa príslušníci stretnutia v konvoji autobusov presunuli do Anduze, kde v potestantskom  Grand temple d'Anduze - vo Veľkom kostole Anduze, vykonal služby Božie nemecký evanjelický vojenský biskup Sigurd Rink, v ktorého vysokohodnotnej, až nadčasovej kázni zazneli nasledovné slová: ,, Pieseň "Hrad prepevný", z ktorej sme prvý verš práve zaspievali, je jednou z najznámejších protestantských piesní na svete. Niet divu, že bola preložená do mnohých jazykov, takže ju mohol pred chvíľou spievať každý vo svojom vlastnom jazyku. Jazyk v hymne je dosť bojovný. V piesni sa spieva o „pevnosti", „štítoch", „zbraniach" a "nepriateľovi". Táto pieseň by mohla byť napísaná nami vojakmi. Naše povinnosti zahŕňajú ovládanie zbraní a tiež sme vyškolení na použitie zbraní v konfrontácii počas operácie. Rovnaké veci, ktoré nás chránia, ale môžu tiež ohroziť život, vziať život. Človek, ktorý sa správa ako "nepriateľ", ohrozujúci život, na druhej strane je ľudská bytosť a je rovnako ako my, milovaný Bohom. To nás vedie k tomu, aby sme sa znova opýtali, ako my ako kresťania môžeme súčasne byť vojaci?“ Po návrate do Mejánnes bolo o čom cestou rozmýšľať.
Piaty deň s workshopmi bol už len pracovný, ktorého posledný - šiesty viedol generálny duchovný plk. Marian Bodolló. Téma pracovnej skupiny bola Viera vojaka. A že nemalo ísť len o jednoduché úvahy dokazuje aj zadanie - pozrieť sa na vieru vojaka z hľadiska reformačných: Sola scriptura, Sola fide, Sola gratia, Solus Christus. O tom, že Slováci to zvládli, svedčia aj otázky kolegov z Veľkej Británie, Konga, Holandska. Tu je dôležité vyzdvihnúť aj podporu zo strany vedenia Evanjelickej cirkvi na Slovensku, ktorá zabezpečila prostredníctvom policajného duchovného pplk. Milana Petrulu históriu reformácie na Slovensku vo forme panelovej výstavy a sprievodnými textami k nemu. Hoci sme predpokladali, že seminára sa zúčastní minimum vojakov, záujem prevýšil akékoľvek očakávania. Napokon nás bolo 63.

Posledný šiesty deň bol vyvrcholením záverečnými službami Božími, ktoré vykonala švajčiarska vojenská duchovná služba. V kázni slova Božieho na základe textu zo Žalmu 18-teho zazneli aj tieto úprimné a povzbudzujúce slová zároveň: ,, Nestačí poprášiť svet láskou, ale musíme tiež bojovať v tomto svete, bojovať proti zlu, bojovať v mene obrany spravodlivosti, bojovať proti nenávisti, neznášanlivosti, brániť najslabších. Nedá sa len pozrieť na vraždiaci svet a povedať "Drahé deti, milujem Vás ", alebo" Rob si, čo chceš, ja som bezpečný za mojím múrom". Človek musí bojovať a kresťanská tradícia to vždy takto chápala. Ježiš veľmi nepoužíval vojnový slovník, ale nebol to taký sladký  hipisák vždy usmievajúci so slovami o mieri na perách.“ 
Tohtoročný program bol teda bohatý nielen na duchovné aktivity, ale množstvo stretnutí, rozhovorov, ranných a večerných zamyslení no aj francúzskej kuchyne a neskutočnej atmosféry Stredomoria, akú v danom regióne Provensálsko dokáže ponúknuť. ,, Ak môžem tohtoročné Mejannés hodnotiť, z tých troch, na ktorých som bol, toto bolo zatiaľ pre mňa najlepšie. A myslím, že nielen pre mňa.“ povedal dekan Veliteľstva pozemných síl v Trenčíne npor. Ondrej Rišiaň. V podobnom duchu hovorila aj kadetka Akadémie ozbrojených síl Sarah- Maria Pisarczyk : ,,Bola som príjemne prekvapená atmosférou a pokojom, ktorý tu vládol. Teším sa aj z Augsburgu, kde som sa dozvedela mnohé o histórii evanjelikov. Chcem prísť aj na budúci rok.“

Preto na záver patrí poďakovanie všetkým, ktorí sa podieľali na bezproblémovom zabezpečení podujatia, príprave programu, ale aj osobným angažovaním sa pri oslovovaní jednotlivých účastníkov slovom Božím a modlitbami.

* História stretávania protestantských vojakov začala v roku 1951, kedy sa prvýkrát vojaci vtedajšej Spolkovej republiky Nemecka a Francúzska na tomto mieste modlili za odvrátenie hrozieb novej svetovej vojny. Tohtoročného 66.stretnutia kresťanov-vojakov z viac ako 20 krajín sveta vrátane Slovenska sa zúčastnilo 450 účastníkov, z toho 33 bolo zo Slovenska
Obrázok:top
Autor:Marian Bodolló
Autor foto:Milan Gajdoš
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:0
Pridať sociálne buttony?:Nie
Nedávať do galérie:Nie
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

110. výročie narodenia generála Noska


Dátum:19.06.2017
Správa:
Ministerstvo obrany SR, mesto Tisovec, Múzeum SNP v Banskej Bystrici a SZPB zorganizovali 8. júna 2017 v kine MSK v Tisovci odborný seminár o osobnosti gen. Júliusa NOSKA.
Táto pietna spomienka bola usporiadaná pri 110. výročí narodenia  významného Tisoveckého rodáka.
Medzi vzácnymi hosťami bola dcéra generála Noska Nina Čeňková s manželom,  vnučka generála Noska s manželom. Vo vestibule kina si účastníci mohli prezrieť fotovýstavu o živote Júliusa Noska.
Seminár otvorila za mesto Tisovec pani Miroslava Kojnoková a predstavila prednášajúcich PhDr. Mariana Uhrína, PhD. a Mgr. Juraja Lepiša, PhD., historikov Múzea SNP v Banskej Bystrici, ktorí účastníkov seminára podrobne oboznámili s osobnosťou Júliusa Noska od narodenia 8.6.1907, až po kariéru vojaka z povolania.
Tá sa u neho začala 30.9.1926, kedy bol zaradený k československej brannej moci, pokračovala jeho pôsobením v slovenskej armáde po osamostatnení Slovenska od 15. marca 1939 až do vyhlásenia SNP a do skončenia II. svetovej vojny. Ako vojak slovenskej armády sa zúčastnil „východného ťaženia“ pri Charkove. Po prevelení späť na Slovensko, začal sa zapájať do povstaleckých príprav na ozbrojené vystúpenie proti Nemecku. Stal sa členom Golianovho štábu, od 1. mája 1944 ako náčelník štábu vojenského ústredia ilegálnej SNR pre prípravu povstania. Od januára 1944 až do vyhlásenia SNP pôsobil na Slovensku a zapojil sa do ilegálneho odboja v skupine „Flóra“. Bol dôverným spolupracovníkom pplk. Ferjenčíka a po premiestnení do Banskej Bystrice úzko spolupracoval s pplk. Jánom Golianom.
Po vyhlásení SNP pracoval ako náčelník štábu povstaleckej armády na Slovensku až do príchodu gen. R. Viesta. Pôsobil v rôznych veliteľských funkciách a bol nasadzovaný na najohrozenejšie úseky povstalcov. Po potlačení povstania sa zúčastnil partizánskeho odboja ako príslušník oddielu „Prvosienka“ a úzko spolupracoval s partizánskym zväzkom „STALIN“. Za dezerciu bol v marci 1945 vojenským súdom v Bratislave odsúdený na trest smrti.
Deň po oslobodení jeho rodného mesta prešiel so spolubojovníkmi frontovú líniu pridali sa k 1. čs. armádnemu zboru v ZSSR.
Po skončení II. svetovej vojny pracoval v čs. armáde na rôznych funkciách. Vo februári 1947 bol menovaný do hodnosti brigádneho generála. Od júna toho roku až do októbra bol menovaný veliteľom skupiny jednotiek „TEPLICE“ nasadených do boja proti banderovcom.
Od augusta 1951 do januára 1953 pôsobil ako náčelník Vševojskovej fakulty Vojenskej akadémie v Prahe.
V súvislosti s procesmi s tzv. buržoáznymi nacionalistami bol prepustený z armády a pracoval v rôznych funkciách, väčšinou v poľnohospodárskych podnikoch.
V roku 1968 bol politicky rehabilitovaný a opäť prijatý do činnej služby v armáde až do odchodu do dôchodku k 30.4.1970.  Jeho srdce navždy zmĺklo 5.9.1986 v Prahe.
Po skončení seminára a prestávke na obed od 13.30 hodine pred budovou ZŠ V. Clementisa v Tisovci bola odhalená busta generálmajora Júliusa Noska, ktorá je osadená na podstavci a jeho pohľad smeruje na jeho rodný dom. Autorom modelu busty je akademický sochár Štefan Pelikán z Lietavskej Lúčky, ktorý sa osobne zúčastnil slávnostného aktu.
V príhovore generálny riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev o osobnosti gen. Júliusa Noska a o jeho aktuálnom odkaze boja proti fašizmu, zdôraznil, že práve dnes, po 72 rokoch od skončenia II. svetovej vojny, je posolstvo protifašistického odboja aktuálne aj dnes.
V rámci programu pri odhaľovaní busty zaradili organizátori aj príhovor duchovného Ekumenickej pastoračnej služby npor. Mgr. Ondreja Rišiaňa, PhD. – dekana pozemných síl.
Generál Nosko sa hlásil k hodnotám, ktoré hlása Evanjelická cirkev a.v. na Slovensku tak, ako sú zaznačené v Písme svätom. Evanjelický farár zdôraznil, že Písmo sväté je spoľahlivý kompas pri osobnom rozhodovaní. Rozhodovať sa podľa srdca, či rozumu nemusí byť nakoniec prospešné pre človeka, výsledok z takýchto rozhodnutí nemusí vždy slúžiť ku cti človeka.
K týmto pomocníkom pre rozhodovanie patrí pre veriaceho človeka aj Biblia. Pri tejto príležitosti bol prečítaný aj text z Písma, ktorý sa týka generála Nosku: „Pozoruj nevinného a hľaď na statočného, lebo muž pokoja má budúcnosť.“ (Žalm 37 : 37)
Ako prvý po odhalení busty za ministerstvo obrany položil veniec brigádny generál Ing. Juraj Krištofovič, zástupca veliteľa Pozemných síl SR, následne nasledovali uloženie vencov od iných organizácii.
Čestnú stráž zabezpečoval prápor rchbo z Rožňavy.
Po skončení slávnostného aktu odhalenia busty gen. Júliusa Noska, bola prevedená ukážka z činnosti Policajného zboru a hasičov.

 
Obrázok:top
Autor:Ondrej Rišiaň
Autor foto:Ondrej Rišiaň
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Nie
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie

Deň detí v Leviciach


Dátum:12.06.2017
Správa:
Dňa 1.6.2017 sa pri príležitosti konania Dňa detí otvorili brány 13. mechanizovaného práporu v Leviciach pre verejnosť. Osláv dňa detí sa zúčastnili základné školy v Leviciach a blízkom okolí. Čakal ich pestrý program, statické ukážky pozemnej výzbroje a techniky ako aj dynamická ukážka boja zblízka. Pre deti boli pripravené rôzne súťaže, v ktorých si mohli otestovať svoju zručnosť a obratnosť. Svoju šikovnosť preukázali pri prekonávaní rôznych prekážok, súťažiach v plazení, preskokoch cez latku či pneumatiky. Špeciálna disciplína bolo maskovanie – maľovanie na tvár. Dňa detí sa zúčastnilo aj Ústredie ekumenickej pastoračnej služby, ktoré pre školy poskytlo vecné ceny – knihu Vojenské dejiny Slovenska 1968 – 1992. 
Obrázok:top
Autor:Peter Dragijský
Autor foto:Peter Dragijský
Autor video:
Top správa:Nie
Poradie TOP správ:10
Pridať sociálne buttony?:Áno
Nedávať do galérie:Nie
Nedávať do tlačových správ:Nie
Anglický názov:
( !!! nezaklikávať !!! ) Slovenské V4:Nie
Anglická správa aj do V4:Nie
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 >>