Pamiatka reformácie


Suspírium:
Aj v dnešný deň len k Tebe Kriste, zrieme,
za čisté slovo zo sŕdc ďakujeme.
Len Ty sám ďalej spravuj cirkev, dobrý Pane,
ak Ty si s ňou v nej spásu istú máme.
Buď s nami, by sme viedli život pravý,
a spočinuli v stánkoch večnej slávy. Amen.


Text: Ján 8, 31-32:  „I riekol Ježiš...Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
Dňa 31. októbra slávia protestantské cirkvi Pamiatku reformácie. Začiatkom 16. storočia mali ľudia falošné chápanie Boha. Kresťanský Boh bol bohom, ktorý vynášal tresty.  Človek sa mohol uchádzať  o Božiu priazeň iba svojimi dobrými skutkami. Ježiš bol tak svätý a vzdialený obyčajnému človeku, že ho nebolo možné dosiahnuť v modlitbe. Tak sa teda ľudia modlili k svätým. Stredoveká katolícka cirkev ponúkala odpustenie hriechov za peniaze a za dobré skutky. V tej dobe bolo známe heslo: „Keď zazvoní pokladnička, duša letí do nebíčka.“ Človek, ktorý si zakúpil odpustok, mohol skrátiť pobyt v očistci sebe, svojim zosnulým príbuzným a mohol si zaistiť aj odpustenie hriechov. 
Martin Luther pripravoval prednášky pre svojich študentov na univerzite vo Wittenbergu a pri tom odkryl vzácny poklad evanjelia. Ako univerzitný profesor napísal na listinu výroky. V tej dobe to bol celkom bežný spôsob ako vyvolať diskusiu. Lutherových 95 výpovedí končí slovami: „Z opravdivej lásky a osobitného úsilia vyniesť pravdu na svetlo“. Malo sa o nich v určený čas a na určenom mieste diskutovať. Dvere kostola v tých časoch slúžili ako vývesná tabuľa pre rôzne oznamy, Luther svoje tézy pribil práve na kostolné dvere zámockého kostola v Wittenbergu. Lutherove výroky boli formulované nielen proti odpustkom, ale aj proti tomu, že cirkev stratila  pravdu, že sa od nej odvrátila a nechce ju počuť. Luther vôbec netušil dosah, ktorý z Božej vôle zohrali.
Aj v súčasnej kresťanskej cirkvi je málo miesta pre pravdu. Poznanie kresťanskej vierouky - porozumenie zvesti Biblie.  Veľký počet kresťanov toto nevníma ako čosi dôležitého. Mnohé kresťanské rodiny už nie sú príkladom v dôraze na modlitbu a čítanie Biblie. Oslabovaním rodín sa oslabuje aj cirkev i celá spoločnosť. Ak nestojíme o poznanie Božej pravdy, tak potom centrálna zásada reformácie: Jedine Písmo - Sola Scriptura - je pre nás málo platná.
To, čo nám Pán Boh dáva spoznávať ako pravdu, neberieme vážne a dôsledne. Nevážime si to, čo nám vydobyl Dr. Martin Luther - zostávať v Božom slove - spoznávať Božiu pravdu - dať sa ňou ovplyvňovať – toto je základom kresťanského spôsobu života.
Dr. Luther po poctivom skúmaní listu Rímskym zistil, že človek nikdy nemôže dosiahnuť spravodlivosť pred Bohom vlastným úsilím. Boh nám ju daruje tým, že nám hriešnym pripočíta Kristovu spravodlivosť - spásu, ktorú pre nás Pán Ježiš získal.  „Nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia“ (Sk 4,12). Meno Ježiša Krista, bolo pre Luthera oslobodzujúcim. Pochopil, že „milosťou sme spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba: je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil“ (Ef 2,8-9). Pán Ježiš Kristus nám zjavuje Boha ako láskavého Otca. Pána Boha sa nemusíme báť. Boh kresťanov je nebeský Otec milujúci svoje deti, obliekajúci ich do Kristovej spravodlivosti.

Modlitba:
V tento reformačný deň sa skláňame pred Tebou, všemohúci a milostivý Pane Bože a oslavujeme Ťa srdcom plným vďačnosti za obnovenú cirkev, v ktorej môžeme prijímať Tvoje evanjelium a všetky dary Tvojej milosti. Odpusť nám, ak sme si všetky prejavy Tvojej vernosti dostatočne nevážili. Prosíme: zostávaj s nami a pomáhaj nám, aby sme my zostávali s Tebou, aby sme Tvoje slovo horlivo študovali, cirkev Tvoju milovali, iných k Tebe privádzali a tak Teba oslavovali tu časne a tam potom večne skrze Ježiša Krista, Pána nášho požehnaného na veky vekov.  Amen.
 
Autor: Ján Magyar - Dátum: 23.10.2012

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu